12. čs. strelecký pluk gen. M. R. Štefánika
Politické pomery v Rusku sa na konci roka 1917 radikálne menili. V neistom revolučnom prostredí dochádza k doformovaniu 1. čs. armádneho zboru, ktorý bol operačne podriadený ruskému veleniu a politicky podliehal Čs. národnej rade v Paríži.
Najmladší pluk légií
Tento problém vyriešil T. G. Masaryk vyhlásením zo 7. februára 1918 o tom, že 1. čs. armádny zbor je autonómnou súčasťou čs. armády vo Francúzsku. Zboru bol vydaný príkaz, aby sa začal pripravovať na odchod do Francúzska cez Sibír po Transsibírskej magistrále do Vladivostoku a odtiaľ loďami do Francúzska.
V priebehu roka 1918 sa počet príslušníkov čs. armádneho zboru v Rusku rozrástol, čo umožnilo vznik nových plukov. V lete a na jeseň vznikli 9. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského a 10. strelecký pluk Jana Kozinu – Sladkého. Koncom roka sa z novovzniknutého záložného práporu vyvinuli najmladšie pluky – 11. strelecký pluk Františka Palackého a 12. strelecký pluk M. R. Štefánika. Vďaka nim vo februári 1919 vznikla 3. divízia.
Kolískou 12. streleckého pluku bolo mesto Novonikolajevsk, dnes Novosibirsk. Tu vznikli prvé prápory, ktoré tvorili základ pluku. Z nich 15. júla 1918 vznikol pluk v Tomsku, ktorý sa niekoľkokrát sťahoval. Najskôr do Irkutska, o necelý mesiac bol prevelený na severouralský front do mesta Jekaterinburg a nakoniec do mesta Kamyšlov, kde sa 11. a 12. pluk reorganizovali na I. a II. pochodový prápor.
V priebehu roka 1918 sa počet príslušníkov čs. armádneho zboru v Rusku rozrástol, čo umožnilo vznik nových plukov. V lete a na jeseň vznikli 9. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského a 10. strelecký pluk Jana Kozinu – Sladkého. Koncom roka sa z novovzniknutého záložného práporu vyvinuli najmladšie pluky – 11. strelecký pluk Františka Palackého a 12. strelecký pluk M. R. Štefánika. Vďaka nim vo februári 1919 vznikla 3. divízia.
Kolískou 12. streleckého pluku bolo mesto Novonikolajevsk, dnes Novosibirsk. Tu vznikli prvé prápory, ktoré tvorili základ pluku. Z nich 15. júla 1918 vznikol pluk v Tomsku, ktorý sa niekoľkokrát sťahoval. Najskôr do Irkutska, o necelý mesiac bol prevelený na severouralský front do mesta Jekaterinburg a nakoniec do mesta Kamyšlov, kde sa 11. a 12. pluk reorganizovali na I. a II. pochodový prápor.
Zo Sibíri do Komárna
Ešte v tom istom roku bol v decembri 1918 12. strelecký pluk obnovený – spojením práporov pôvodného 12. pluku a IV. práporu 5. čs. streleckého pluku T. G. Masaryka – a získal čestný názov generála M. R. Štefánika. Na Nový rok 1919 sa presunul na kongurský front. Vzápätí bola 3. divízii pridelená dlhá časť magistrály so sídlom v Krasnojarsku. V júni 1919 bol pluk doplnený dobrovoľníkmi zo slovenského tábora v Irkutsku. V júli, tesne pred odchodom do vlasti, bola 12. čs. streleckému pluku ako poslednému z čs. plukov, ktorý aj posledný opustil Sibír, 6. júla 1920 vo Vladivostoku udelená bojová zástava.
Po príchode do Československa sa v rámci unifikácie čs. brannej moci spojil s domácim 12. peším plukom. Sídlo veliteľstva pluku sa nachádzalo v Parkane (dnes Štúrovo), od novembra 1920 v komárňanskej Novej pevnosti. V októbri 1920 prevzal Peší pluk 12 po svojom legionárskom predchodcovi čestné meno generála M. R. Štefánika a zástavu so stuhami, ktorá bola v roku 1928 nahradená kópiou.
Originál a kópia bojovej zástavy sú súčasťou zbierok VHÚ Praha. Replika bojovej zástavy bola pre múzejné a prezentačné účely vyrobená firmou Velebný & Fam., s. r. o. v Ústí nad Orlicí a do zbierok VHÚ – VHM Piešťany zaradená v roku 2009. Príležitostne je možné zástavu vidieť pri slávnostných udalostiach organizovaných Ministerstvom obrany SR alebo v rámci výstav, na ktorých sa podieľa VHÚ Bratislava.
Po príchode do Československa sa v rámci unifikácie čs. brannej moci spojil s domácim 12. peším plukom. Sídlo veliteľstva pluku sa nachádzalo v Parkane (dnes Štúrovo), od novembra 1920 v komárňanskej Novej pevnosti. V októbri 1920 prevzal Peší pluk 12 po svojom legionárskom predchodcovi čestné meno generála M. R. Štefánika a zástavu so stuhami, ktorá bola v roku 1928 nahradená kópiou.
Originál a kópia bojovej zástavy sú súčasťou zbierok VHÚ Praha. Replika bojovej zástavy bola pre múzejné a prezentačné účely vyrobená firmou Velebný & Fam., s. r. o. v Ústí nad Orlicí a do zbierok VHÚ – VHM Piešťany zaradená v roku 2009. Príležitostne je možné zástavu vidieť pri slávnostných udalostiach organizovaných Ministerstvom obrany SR alebo v rámci výstav, na ktorých sa podieľa VHÚ Bratislava.
Zástava pluku
Zástava má tvar obdĺžnika s rozmermi 1 430 × 1 040 mm. Je zhotovená z textilu krémovej farby a je obojstranne vyšívaná. Lícna strana je z troch strán lemovaná modro-červeným ornamentálnym vyšívaním. Časť lemu zástavy, ktorá je upevnená k žrdi, je čiernej farby. Zástava je po celom obvode z troch strán lemovaná širokou lesklou červenou šnúrou. V ľavom hornom rohu zástavy sú vyšité zlatou niťou štyri navzájom sa čiastočne prekrývajúce kruhy – štvorkružie, symbolizujúce jednotu Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska vyznačené dvomi linkami, a červené písmená ČSR. V pravom dolnom rohu lícnej strany zástavy je červenou niťou veľkými písmenami vyšitý v štyroch riadkoch názov vojenského útvaru „12. PLUK GENERÁLA Dr. MILANA ŠTEFÁNIKA“.
Rubová strana je zhotovená z textilu červenej farby a orámovaná textilom krémovej farby. V ľavej strane červeného poľa zástavy je vyšitý znak Čiech – strieborný (biely) dvojchvostý lev so zlatou korunkou. V pravej časti červeného poľa sú zvisle umiestnené v dobovom prevedení farebné krajinské znaky Slovenska, Moravy a Sliezska. Okolo sú umiestnené výšivky bielych lipových lístkov s ornamentmi rovnakej farby. Zástava je upevnená na dvojdielnej drevenej žrdi morenej na čierno, ukončenej strieborným palcátom.
Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 11/2019
Rubová strana je zhotovená z textilu červenej farby a orámovaná textilom krémovej farby. V ľavej strane červeného poľa zástavy je vyšitý znak Čiech – strieborný (biely) dvojchvostý lev so zlatou korunkou. V pravej časti červeného poľa sú zvisle umiestnené v dobovom prevedení farebné krajinské znaky Slovenska, Moravy a Sliezska. Okolo sú umiestnené výšivky bielych lipových lístkov s ornamentmi rovnakej farby. Zástava je upevnená na dvojdielnej drevenej žrdi morenej na čierno, ukončenej strieborným palcátom.
Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 11/2019
