122 mm kanón vzor 1931/1937
Začiatkom druhej polovice 20. rokov minulého storočia podalo hlavné velenie delostrelectva Červenej armády takticko-technické požiadavky na vývoj nového 122 mm zborového kanóna.
Ten mal byť určený na boj proti nepriateľskému delostrelectvu, na umlčovanie vzdialených cieľov. Vývojové práce realizovala od roku 1928 do začiatku roka 1931 konštrukčná kancelária Všezväzového výzbrojno-arzenálového trustu pod vedením S. P. Šukalova. Prvý prototyp kanóna pod označením A-19 vyrobil delostrelecký závod číslo 172 ešte v roku 1931. Kanón A-19 sa od predchádzajúcich typov odlišoval niekoľkými konštrukčnými zlepšeniami. Požiadavka na vysokú úsťovú rýchlosť strely sa odrazila vo výraznom predĺžení hlavne, ktorá sa pri preprave musela zaisťovať opierkami.
Pred transportom sa hlaveň odpájala od záklzového zariadenia, posúvala sa dozadu a pripevňovala sa držiakmi k lafete. Tento systém tak umožňoval bezpečnú prepravu. Ďalšou zvláštnosťou bol špeciálny uzamykací mechanizmus záveru, ktorý sa nedal otvoriť, ani zatvoriť, ak hlaveň nebola spoľahlivo spojená so záklzovým zariadením. Odpruženia a kolesá s gumovými obručami dovoľovali prepravovať kanón po cestách rýchlosťou do 20 km/h.
Univerzálna lafeta
Na základe úspešne uskutočnených štátnych skúšok bol kanón 13. marca 1936 prijatý do výzbroje Červenej armády pod označením 122 mm kanón, vzor 31. Nábeh sériovej výroby nového kanóna bol spojený s mnohými problémami. Lafeta kanóna A-19 poslúžila ďalej ako základ pre iné typy kanónov a húfnic.V roku 1933 tak vznikol namontovaním upravenej hlavne na lafetu kanón kalibru 152 mm, vzor 1910/1934. Neskôr v rokoch 1936 – 1937 vznikli 152 mm kanónová húfnica vzor 1937 a už zdokonalený samotný 122 mm kanón, vzor 1931/1937. Na jeho konštrukcii pracoval kolektív konštruktérov pod vedením F. F. Petrova. Modernizovaný kanón mal najväčší námer do 65°, používal trieštivo-trhavú aj proti pancierovú muníciu. Granát s hmotnosťou 25 kg obsahoval 6,82 kg trhaviny. Na prechod z bojovej do prepravnej polohy bolo potrebných 8 až 10 minút. Do výzbroje Červenej armády bol zavedený po štátnych skúškach v roku 1938. Tento typ kanóna sa pre svoje overené kvality neskôr montoval aj na obrnené vozidlá, čím vzniklo samohybné delo ISU-122 na podvozku tanku typu IS-2.
Kanón v Československu
Do výzbroje čs. armády sa 122 mm kanón vz. 1931/37 zaviedol začiatkom 50. rokov 20. storočia. Spolu so 152 mm kanónovou húfnicou vzor 1937 tvoril výzbroj armádneho delostrelectva a delostrelectva zálohy hlavného veliteľstva. Bol určený najmä na protibatériovú činnosť, na umlčovanie vzdialených cieľov a ničenie ťažkých opevnení. Jeho licenčnú výrobu v bývalom Československu zabezpečoval Závod K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom. Do roku 1960 boli v ČSĽA zavedené postupne tri varianty kanónov vzor 1931/1937: pôvodný 122 mm K vzor 31/37, adaptovaný 122 mm K vzor 31/37 a rekonštruovaný 122 mm K vzor 31/37 R.Pôvodný kanón vzor 1931/1937 sa na dobrých cestách mohol ťahať maximálnou rýchlosťou do 25 km/h. Jeho hmotnosť pritom bola v bojovom postavení 7 400 kg a v prepravnej polohe spolu s pridanou kolesňou 8 260 kg. Adaptovaný 122mm kanón mal upravené nápravové čapy lafety a kolesne. Dovtedy používané bronzové puzdrá sa nahrádzali kužeľovými ložiskami, čo umožnilo zvýšenie prepravných rýchlostí kanónov v závislosti od typu komunikácie až do 60 km/h. Neskôr rekonštruovaný kanón, označovaný (R), bolo možné prepravovať po cestách rýchlosťou až 80 km/h, pričom jeho hmotnosť bola v bojovom postavení 7 320 kg a v prepravnej polohe s pridanou kolesňou 8 120 kg. Kanóny boli konštrukčne uspôsobené na prepravu za ťažným vozidlom, čo mohli byť špeciálne pásové alebo kolesové ťahače (ATS; T-111; T-138 a pod.).
V roku 1985 sa ich v bývalej Československej ľudovej armáde nachádzalo 108 kusov, v roku 1990 už len 72 kusov a v roku 1991 boli definitívne vyradené z výzbroje Armády ČSFR.
Takticko-technické údaje:
| - počiatočná rýchlosť strely | 800 m/s |
| - dostrel | 20.400 metrov |
| - rýchlosť streľby | 5 – 6 výstrelov za minútu |
| - odmer | 58º |
| - námer | od -2º do +65º |
| - strelivo | delené (možnosť použiť 4 premenné náplne) |
Text: Drahomír Hornáček, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.2/2010
