30 mm protilietadlový dvojkanón vz. 53
V rokoch 1961 – 1969 sa nachádzal vo výzbroji vševojskových útvarov Západného vojenského kruhu, na území dnešnej Českej republiky. V roku 1970 kanón po strednej oprave zostal na Slovensku. Využíval ho útvar v Nitre. Koncom roka 1987 po generálnej oprave prevzal kanón vojenský útvar v Poprade a v septembri 1992 skončil v ďalšom popradskom útvare. V lete 1998 získalo kanón VHÚ Bratislava na základe bezodplatného prevodu od múzea SNP v Banskej Bystrici.
Vývoj protilietadlového dvojkanóna, lafetovaného na pancierové vozidlo Praga V3S, pod krycím označením Jašterka, začal v polovici roka 1957 na základe nariadenia generála Janka. Na vyriešenie tejto úlohy bolo prijaté rozhodnutie, za širokého prispenia výskumných stredísk MNO, aby bol v čo najkratšom čase vyrobený funkčný model.
Dva prototypy
Ten sa po zhotovení koncom leta 1957 v plnej miere využil na overenie správnosti riešenia zvolenej technickej koncepcie. Prvý prototyp so zásobníkom na 50 nábojov bol vyrobený do konca októbra 1957 v dielni 1. ústredného automobilového opravárenského závodu Přelouč za priameho riadenia referentov VATS a VD. Skúšky prototypu sa v novembri 1957 realizovali s vyhovujúcim výsledkom.Po spracovaní technicko-taktických požiadaviek MNO-VD koncom roka 1957 sa dokončenie vývoja posunulo ako podniková úloha Závodom Októbrovej revolúcie Vsetín – vývojový závod 07 Brno. Do začiatku marca 1958 postavil Závod októbrovej revolúcie Vsetín druhý prototyp samohybného protilietadlového dvojkanóna Jašterka z nepredpísaného pancierového materiálu. S oboma prototypmi boli v máji až auguste uskutočnené funkčné, balistické, taktické a spojovacie skúšky. Oba prototypy vyhoveli stanoveným požiadavkám.
Koncom augusta 1958 sa uskutočnili na základe nariadenia ministerstva obrany porovnávacie skúšky medzi samohybným protilietadlovým dvojkanónom Jašterka a PldvK vz. 53 vo Vojenskom výcvikovom priestore Mimoň. Skúšky ukázali, že sa úspešne odstránili nedostatky samohybného protilietadlového dvojkanóna Jašterka. Úpravy umožnili najmä zvýšenie pohotovosti pri streľbe z chodu aj za krátkych zastávok a výrazne zvýšili pochodovú rýchlosť i samotnú priechodnosť terénom. Nový schránkový zásobník na 50 nábojov zasa zvýšil spoľahlivosť a praktickú rýchlosť streľby.
Úspešné skúšky na sovietskom polygóne
V septembri až októbri 1958 boli prototypy skúšané na polygónnych skúškach v Sovietskom zväze. V ich priebehu bolo vystrelených 3 000 výstrelov v rôznych režimoch streľby a najazdených 2 500 kilometrov po cestách aj v teréne. Výsledky skúšok boli vyhovujúce a korešpondovali s výsledkami dosiahnutými u nás. Na základe výsledkov z jednotlivých skúšok a odporúčaní Veliteľstva delostrelectva bolo koncom roka 1958 na vedecko-technickej rade MNO rozhodnuté o zavedení samohybného protilietadlového dvojkanóna do výzbroje čs. armády pod označením 30 mm PldvK vzor 53/59.Zároveň podľa nariadenia MNO – Výzbrojnej správy a Správy ústredného plánovania bol podľa dokumentácie Závodu Októbrovej revolúcie 07 Brno postavený v Leteckých opravovniach Olomouc a Strojárňach 9. mája Trenčín – Kubrá (neskôr TOS Trenčín) do začiatku januára 1959 ďalší prototyp už z presne predpísaných pancierových plechov. Ten prešiel od polovice januára do konca marca 1959 stanovenými jazdnými a streleckými skúškami.
V ich rámci prototyp najazdil po cestách prvej i druhej triedy v okrese Trenčín vyše 1 500 kilometrov, v teréne vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť ďalších 500 kilometrov a v koryte rieky Váh 100 kilometrov. V priebehu streleckých skúšok vo VVP Javorina bolo pri zrkadlovej streľbe, streľbe na vlečný terč a streľbe na pozemné ciele, z pravej i ľavej hlavne, vystrelených 2 000 výstrelov bez vážnejších porúch. Pri ostreľovaní prototypu z rôznych vzorov ručných zbraní kalibru 7, 62 mm prototyp vyhovel. Bezprostredne po skončení skúšok a ich predbežnom vyhodnotení určenými zástupcami Veliteľstva delostrelectva a Výzbrojnej správy MNO schválilo výkresovú dokumentáciu pre overovaciu sériu, ako aj podmienky na výrobu a preberanie zbrane.
Dvojkanón z Trenčína
Na začiatku výrobu PldvK vz. 53/59 zabezpečovali Letecké opravovne Olomouc a od polovice roka 1959 Strojárne 9. mája v Trenčíne-Kubrej (TOS Trenčín). Správa vyzbrojovania prevzala pre potreby čs. armády asi 900 kusov 30 mm PldvK vzor 53/59. Tie spočiatku tvorili výzbroj protilietadlových delostreleckých čiat, motostreleckých práporov a neskôr protilietadlových delostreleckých batérií motostreleckých a tankových plukov. Ďalej sa nachádzali vo výzbroji palebných batérií letiskových práporov letiskového zabezpečenia. O kvalite PLdvK vz. 53/59 svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1988 sa ich vo výzbroji bývalej federálnej čs. armády nachádzalo približne 700 kusov.Začiatkom 90. rokov 20. storočia prijalo velenie čs. armády rozhodnutie o ich postupnom vyraďovaní z výzbroje. Po roku 1993 časť PLdvK vz. 53/59 prevzala v rámci delenia bývalej federálnej armády i Armáda SR, z výzbroje ktorej boli vyradené v druhej polovici 90. rokov 20. storočia.
Hlavné technické údaje
Obsluha 5 osôbHmotnosť vozidla 10 300 kg
Dĺžka zbrane na vozidle v pochodovej polohe 6 920 mm
Dĺžka zbrane mimo vozidlo v bojovej polohe 3 835 mm
Šírka vozidla zo zbraňou 2 345 mm
Šírka zbrane mimo vozidlo 1 800 mm
Výška zbrane na vozidle 2 525 mm
Výška zbrane mimo vozidlo 1 864 mm
Počiatočná rýchlosť strely 1 000 m.s-1
Max. diaľkový dostrel 9 700 m
Max. výškový dostrel 6 300 m
Účinný dostrel na vzdušné ciele 3 500 m
Účinný dostrel na pozemné ciele 2 000 m
Rozsah námeru cez kabínu vodiča - 2° až + 85°
Rozsah námeru cez kopulu veliteľa 0° až + 85°
Rozsah námeru mimo kabínu a kopulu veliteľa - 10° až + 85°
Rozsah odmeru 360°
Praktická rýchlosť streľby 120 rán/min
Max. rýchlosť na ceste 60 km.h-1
Maximálna rýchlosť na poľných cestách 30 – 40 km.h-1
Maximálna rýchlosť v teréne 20 km.h-1
Akčný rádius 500 km
Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.1/2012
