29. august 2017 - 73. výročie Slovenského národného povstania

Generál Rudolf Viest pri prejave v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici 8. októbra 1944
23.08.2017

„Bratia, máte lásku a obdiv sveta a podporu Spojencov. Obete, ktoré ste doteraz priniesli, nebudú márne, keď v odhodlanom boji vydržíme a nepovolíme a oslobodené územie si udržíme. Ale našou úlohou nie je len udržať oslobodené. My musíme vyhnať votrelca z celého Slovenska a z celej Československej republiky. V tomto boji pomôžu nám aj naše zahraničné, v bojoch s Nemcom už zocelené jednotky a všetci naši Spojenci."
Dňa 11. októbra 1944 adresoval tieto burcujúce slová povstalcom krátko po svojho príchode do vlasti v poradí druhý z dvojice veliteľov 1. čs. armády na Slovensku div. gen. Rudolf Viest, jedna z najvýznamnejších našich vojenských osobností. Jeho slovám však predchádzalo vyhlásenie hesla „Začnite s vysťahovaním“, ktoré 29. augusta 1944 vydal pplk. gšt. Ján Golian, veliteľ ilegálneho Vojenského ústredia.
Povstanie, dnes označované ako Slovenské národné povstanie, bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám, ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav realizovaných v intenciách ilegálneho Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady. 
V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, do príchodu sovietskej Červenej armády. Tento zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch Povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstoj­níkov. Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvomi  mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. 9. 1944, jej počet  narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. 9. 1944 a po nástupe nováčikov (9. 10. 1944), narástol počet jej príslušníkov až na  60 000 osôb. Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvo­rili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb. Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižova­li ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Dokázali to v obkľúčení a v tyle nemeckých frontových vojsk. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu organizovaného ozbrojeného odporu. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach par­tizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska.
Slovenské národné povstanie malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy. V našich, ale aj v európskych dejinách protifašistického odporu je Slovenské národné povstanie zapísané ako dôležitý, neprehliadnuteľný historický fakt. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943. Ozbrojeným protifašistickým vystúpením v Slovenskom národnom povstaní sa slovenský národ jednoznačne zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey, postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu. V tejto súvislosti treba jednoznačne odmietnuť tvrdenia minulých, ale aj jeho súčasných odporcov, ktorí vyhlasujú, že nebolo dielom demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale že išlo len o nebezpečný a zbytočný čin skupinky „nespokojencov“ či dokonca „zradcov“ slovenskej štátnosti. Tieto ich tvrdenia jednoznačne vyvracajú historické fakty, na základe ktorých je Slovenské národné povstanie hodnotené ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie. Stalo sa neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943. Ozbrojeným vystúpením sa slovenský národ jednoznačne zaradil medzi demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey, postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu.
               
Text: VHÚ
Foto: VHA Bratislava, Múzeum SNP Banská Bystrica, zbierka doc. PhDr. J. Bystrického, CSc. a zbierka PhDr. J. Rajlicha.