Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

30 mm protilietadlový dvojkanón vz. 53

Aktualizované:
30 mm protilietadlový dvojkanón vz. 53 s evidenčným číslom 312727 tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ – VHM Piešťany. Kanón bol vyrobený koncom roka 1956.
V rokoch 1958 – 1985 sa nachádzal vo výzbroji vševojskových útvarov Západného vojenského okruhu. V roku 1985 kanón po generálnej oprave prevzal motostrelecký pluk Michalovce. Koncom roka 1992 odovzdal michalovský útvar kanón do Moldavy nad Bodvou. V lete 1993 ho prevzalo na základe rozkazu MO SR č. 4 Vojenské historické múzeum.

Vývoj 30 mm protilietadlového dvojkanóna na dvojkolesovom podvozku sa začal v Zbrojovke Brno na základe výnosu MNO začiatkom roka 1948. Pri konštrukčných prácach nadviazala zbrojovka na svoju nedoriešenú zbraň z obdobia druhej svetovej vojny, vtedy označovanú ako „kanón 303 Br“. Prototyp kanóna vyrobený v roku 1949 niesol továrenské označenie „ZK 453“ a jeho automatika využívala piestový mechanizmus, čo zaručovalo vysokú rýchlosť streľby a účinný výškový dostrel.


Najskôr bola dvojkolka

Začiatkom roka 1950 prešiel prototyp komisionálnymi skúškami. Výsledky boli vyhovujúce a streľba na vlečný rukáv bola hodnotená ako veľmi dobrá. Ďalšie práce na kanóne však boli výnosom MNO zo dňa 28. 6. 1950 zastavené z dôvodu nezodpovedajúcich unifikačných požiadaviek na kaliber. V januári 1952, na základe odporúčania sovietskych vojenských poradcov výnosom MNO z 31. 1. 1952, vyšiel rozkaz na dokončenie vývoja 30 mm protilietadlového dvojkanóna a súčasne bolo vydané nariadenie na prípravu sériovej výroby. Po obnovení vývojových prác na dvojkanóne výnos MNO č. j. 03685/NM zo dňa 28. 2. 1952 nariadil vojskové skúšky s pôvodným prototypom. Vtedy bol vývoj vlastného kanóna považovaný za takmer dokončený. Vzhľadom na skutočnosť, že dvojkanón v pôvodnom prevedení na dvojkolesovom podvozku nespĺňal požiadavku možnosti streľby z chodu v celom kruhu odmeru, nebol z rozhodnutia NGŠ zavedený do výzbroje. Dňa 29. 4. 1952 podal veliteľ delostrelectva návrh na vývoj 30 mm protilietadlového dvojkanóna na štvorkolesovej lafete, čím by bola zaručená možnosť streľby z chodu v celom kruhovom odmere. Po spresnení taktickotechnických požiadaviek, podľa výsledkov vojskových skúšok vykonaných v marci 1952, prikročila zbrojovka v máji 1952 k riešeniu novej spodnej lafety, upravenej hornej lafety a automatizácii riadidiel odmeru a námeru.
Koncom roka 1952 bol postavený prototyp 30 mm protilietadlového dvojkanóna na štvorkolesovej lafete, ktorý v mesiacoch január až február 1953 prešiel kontrolnými jazdnými a streleckými skúškami, pričom sa dosiahli uspokojivé výsledky. V nadväznosti na ne bol prototyp daný do vojskových skúšok. Uskutočnili sa v marci až apríli 1953 vo vojenských priestoroch Doupov a Boletice s dobrými výsledkami. Na základe výsledkov z nich bol rozhodnutím MNO zo dňa 29. 6. 1953 zavedený do výzbroje čs. armády 30 mm protilietadlový dvojkanón vzor 53.

Vyrábal sa vo Vsetíne a v Trenčíne

Kanón mala pôvodne vyrábať Zbrojovka Brno, ale z dôvodu voľných výrobných kapacít bola ich výrobou poverená Zbrojovka Vsetín. Sériová výroba sa naplno rozbehla až v roku 1956. Spodné štvorkolesové lafety sa podľa výkresovej dokumentácie spracovanej v Konštrukte Brno vyrábali v Závode 9. mája Trenčín – Kubra. Organizačne bol protilietadlový dvojkanón vz. 53 začlenený do výzbroje protilietadlových jednotiek peších, streleckých, mechanizovaných a tankových plukov. V rokoch 1956 – 1960 tvoril základ protilietadlovej obrany letísk a palebných postavení veľkokalibrového delostrelectva. Po reorganizačných zmenách v roku 1960 sa časť kanónov vyčlenila pre výzbroj útvarov typu „B“ a „C“. Kanón bol určený na streľbu na vzdušné ciele letiace rýchlosťou 280 m/s v prízemných a malých výškach. Ďalej ho bolo možné použiť na ničenie osvetľovacích bômb, vzdušných výsadkov a na streľbu na pozemné ciele, obrnené transportéry a ľahké tanky.
Začiatkom 70. rokov boli protilietadlové dvojkanóny vz. 53 postupne sťahované z výzbroje prvosledových vševojskových útvarov a po opravách sa prideľovali protilietadlovým jednotkám Východného vojenského okruhu. Časť z nich bola uložená v skladoch nedotknuteľných zásob. Tu zostali až do roku 1992. Po roku 1993 časť kanónov prevzala do svojej výzbroje Armáda SR, ktorá začala s ich postupnou likvidáciou. V súčasnosti sa v zbierkach VHÚ – VHM Piešťany nachádza päť kusov PLdvK vz. 53.

Takticko-technické údaje


- Obsluha 1 + 5 osôb
- Účinný výškový dostrel 3 000 m
- Maximálny výškový dostrel 7 000 m
- Maximálny diaľkový dostrel 9 600 m
- Praktická rýchlosť streľby 150 – 200 výstrelov za min.
- Strelivo jednotné
- Rozsah námeru -10º do +85º
- Rozsah odmeru 360º
- Hmotnosť kanóna 2 100 kg
- Trakcia moto

Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 11/2009 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky