Lietajúci polosalón

Lietajúci polosalón
28.02.2019

Dopravný vrtuľník Mi-8PS-11 sovietskej výroby pochádzajúci z konštrukčnej kancelárie M. L. Milja, postavili na báze vrtuľníka Mi-8P. Má celokovovú, pološkrupinovú konštrukciu s dvoma turbohriadeľovými motormi TV2- 117AG s mechanickým pohonom rotorov, cez hlavný reduktor VR-8A. Motory, hlavný reduktor a hydrobloky sú umiestnené v nadstavbe nad trupom. V čs. armáde bol určený predovšetkým na prepravu vysokých štátnych a vojenských funkcionárov (maximálne 11 osôb) vo vykurovanej, odhlučnenej, luxusne vybavenej kabíne pre cestujúcich. Vzhľadom na svoje vybavenie bol určený na denné aj nočné lety a lety za sťažených poveternostných podmienok.
Počiatky vzniku vrtuľníka Mi-8 možno datovať na koniec päťdesiatych rokov. Projekt vychádzal už z existujúceho vrtuľníka Mi-4. Mil sa rozhodol do prototypu zastavať turbohriadeľový motor AI-24V, z konštrukčnej kancelárie OKB-478 v Záporoží. Umiestnil ho aj s reduktorom nad trup. Takto získal veľký priestor pre kabínu. Ešte viac ju zväčšil premiestnením palivových nádrží mimo trup vrtuľníka. Dňa 24. júna 1961 vzlietol prvý lietajúci prototyp. Verejnosti stroj predstavili v tom istom roku na leteckej prehliadke v Tušine. Stavba prototypov V-8 sa realizovala v Závode 23 vo Fili, západne od Moskvy. Vzhľadom na väčšiu bezpečnosť prevádzky vrtuľníka, Mil presadzoval dvojmotorový variant vrtuľníka, označený V-8A. Do dvojmotorového variantu boli vybrané pohonné jednotky z leningradskej konštrukčnej kancelárie OKB-117, konštrukčného tímu S. P. Izotova, TV2-117, každý s výkonom 1 103 kW. V auguste 1962 sa uskutočnil prvý let spomínanej verzie. Bol úspešný. Nasledovali štátne skúšky. Po ich úspešnom závere prebiehali náročné vojskové skúšky až do roku 1968. Potom vrtuľník prijali do výzbroje ozbrojených síl ZSSR. Mi-8 vyrábali továrne v Kazani a v Ulan-Ude. Medzinárodnej verejnosti bol vrtuľník Mi-8T predstavený v roku 1969 na aerosalóne v Paríži. Do roku 2009 bolo v oboch továrňach vyrobených viac ako 11 000 vrtuľníkov Mi-8 rôznych variantov. Tento počet vo svojej kategórii nemá vo svete obdobu. V súčasnosti továrne produkujú modernizované vrtuľníky Mi-8 (Mi-171, Mi-172). Svojich odberateľov nachádzajú vo všetkých regiónoch sveta. Vystavený exponát vo VHM Piešťany vyrobili 31. 12. 1988 v Kazanskom vrtuľníkovom závode v bývalom ZSSR, pod továrenským číslom 10837. Počas prevádzky bol označený trupovým číslom 0837. Prvý let vrtuľníka vo výrobnom závode v Kazani sa uskutočnil 29. novembra 1988. Lietal od Prahy až po Prešov. Prelet do Československa sa uskutočnil v dňoch 10. až 15. januára 1989. Trval 18,30 hodín s piatimi medzipristátiami. Od dodávateľa vrtuľník prevzal 16. januára 1989 VÚ 3300 Praha. Vrtuľník pôsobil až do rozdelenia federálnej armády ČSFR v leteckom pluku Bechyně. Na Slovensko preletel 15. decembra 1992 z letiska Bechyňe na letisko Piešťany. Prvého apríla 1993 vrtuľník zaradili do tabuľkových počtov leteckej základne Piešťany. V rámci reorganizácie leteckých útvarov 1. októbra 2001 prevzali vrtuľník príslušníci leteckej základne Kuchyňa, kde bol prevádzkovaný až do roku 2006. Od 3. 10. 2006, po ďalšej reorganizácii letectva, pôsobil na leteckej základni Sliač. Od 1. júla 2009 sa jeho užívateľom stalo vrtuľníkové krídlo Prešov. Posledný let vrtuľníka sa uskutočnil 25. marca 2010. Vrtuľník Mi-8PS-11 ev. č. 0837 vyradili z prevádzky OS SR v poslednom dni roka 2011. Počas prevádzky nalietal 3 780 letových hodín, uskutočnil 9 100 pristátí. Kódové označenie v ČSĽA bolo 1881, v kóde NATO Hip C.
 
Hlavné technické údaje:
Hmotnosť maximálna vzletová 12 000 kg
Hmotnosť prázdneho vrtuľníka 7 392 kg
Dĺžka s rotujúcimi rotormi 25,244 m
Dĺžka trupu 18,30 m
Šírka trupu 2,50 m
Priemer nosného rotora 21,294 m
Priemer vyrovnávacieho rotora 3,908 m
Svetlosť 0,445 m
Motor 2x V. J. Kilimov TV2-117AG
Výkon motora maximálny 1 267 kW
Výkon cestovný 1 050 kW
Rýchlosť max. na výškach H=0 až H=1 000 230 km.h-1
Rýchlosť cestovná pri max. hmotnosti 205 km.h-1
Dostup dynamický 4 500 m
Počet prepravovaných osôb maximálne 11 osôb
Osádka 2+1 osoby
 
Text: Miroslav Mihálik, VHÚ – VHM Piešťany
Foto:  VHÚ – VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 11/2014 (článok redakčne upravený)