Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie a 75. výročie Karpatsko-duklianskej operácie

Československí vojaci vchádzajú na pôdu oslobodenej vlasti, dňa 6.10.1944.
02.10.2019
Dňa 6. októbra 2019 si pripomenieme Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie a 75. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo priame oslobodzovanie Československa. Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola útočnou operáciou vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva a časti síl 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu genplk. I. J. Petrova bola jednou z najťažších na našom území  a vyžiadala si veľké obete. Jej náročnosť najlepšie vystihujú slová neskoršieho arm. gen. a prezidenta Československej socialistickej republiky Ludvíka Svobodu, ktorý                    v tejto náročnej vojenskej operácii velil 1. československému armádnemu zboru V ZSSR. „Nie je vo vojne nič ťažšie, ako dobývať práve hory, vyháňať z nich tých, ktorí si  zaumienili ich vrchy premeniť na nedobytnú pevnosť, v opevnenia, na ktorých si má útočník – obrazne povedané – vylámať zuby. V tom-to mi dá za pravdu každý, kto karpatské jesenné ťaženie v predposlednom vojnovom roku absolvoval a prežil.“
Slová Ludvíka Svobodu potvrdzujú straty na oboch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armády stratila 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných. 1. čs. armádny zbor mal 1 630 padlých, zomretých a nezvestných a 4 069 ranených. Nepriateľské straty  sa odhadovali až na 52 000 padlých a ranených.
Operácia sa uskutočnila od 8. 9. do 28. 10. 1944 ako súčasť Východokarpatskej operácie. Hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. K. S. Moskalenka v smere Krosno – Dukla – Prešov. Na jej jej ľavé krídlo nadväzovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. A. A. Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala sovietska 2. letecká armáda. Zámerom tejto operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. 9. 1944 skupiny armád „A“) v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Podmienkou pre splnenie tejto mimoriadne ťažkej úlohy bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. Rýchly prielom opevne­ného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk a aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. Tieto náročné úlohy sa nepodarilo uskutočniť. Obidve slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády gen. A. Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a českoslovens­kých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu  viacerých zväzkov  a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska. Už v dňoch od 8. 9. – 13. 9. 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády až 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok sa vojsk 38. armády sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov. Hranice Slovenska ako prvé 20. septembra dosiahli jednotky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády  6. októbra 1944  prešli definitívne na územie Slovenska  aj jednotky 1. čs. armádneho zboru. Po preniknutí do priestoru južne od priesmyku bol však ich postup zastavený.
Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď len v čase jej začatia sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na  4 601 vojakov. Navyše slovenskí vojaci tvorili väčšinu elitnej jednotky zboru – 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády, ktorá po bojoch v Karpatoch bola ešte počas operácie letecky presunutá na povstalecké územie.
Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
 
 Text: VHÚ
Foto: VHÚ