Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

6. 6. 1944 - Deň, keď v éteri zazneli verše z básne "Chanson d'automne"

Aktualizované:
6. 6. 1944 - Deň, keď v éteri zazneli verše z básne "chanson d'automne"
6. 6. 1944 - Deň, keď v éteri zazneli verše z básne "chanson d'automne"
6. júna 2018 si pripomíname už 74. výročie vylodenia Spojencov v Normandii. V tento jeden z najdlhších dní druhej svetovej vojny sa uskutočnila kombinovaná operácia pod názvom Overlord.
Prípravou tejto náročnej vojenskej operácie poverili náčelníka štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britského generálporučíka F. E. Morgana. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov "Overlord", posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér W. Churchill, ako aj americký prezident F. D. Roosevelt. Hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl vymenovali v decembri 1943. Stal sa ním americký generál D. D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšeniu počtu divízií a rozšíreniu úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk.
Pôvodný dátum operácie bol stanovený na 5. júna 1944, avšak vzhľadom na nepriaznivé počasie panujúce v Lamanšskom prieplave bola operácia posunutá o jeden deň. Na vykonanie invázie spojenecké velenie vyčlenilo 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek „commandos“ a „rangers“. Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy cca 10 900 bojových, viac než 2 300 dopravných lietadiel a takmer 2 600 klzákov. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsyaho tvorilo 1 213 bojových lodí a člnov, 4 126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí. Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich  samostatných sektorov – pláží. Zo západu na východ: pláž „Utah“ – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž „Omaha“–-  priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž „Gold“ – priestor britskej 50. pešej divízie; pláž „Juno“ – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž „Sword“–- priestor britskej 3. pešej divízie). Proti ním stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie. Do najväčšej kombinovanej operácie druhej svetovej vojny sa aktívne zapojili aj českí a slovenskí letci, a to  v rámci 134. čs. stíhacieho krídla a 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva. Naši stíhači počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu príslušníci 310. čs. stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92, 00 operačných hodín, ich kolegovia z 312. čs. stíhacej perute 97, 20 operačných hodín a príslušníci 313. čs. stíhacej perute 91, 55 operačných hodín. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia čs. letcov zaregistrovaná. Čs. bombardovací letci 311. čs. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack spolu 5-krát, keď počas tohto dňa postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany čs. letcov zaznamenaná žiadna aktivita.  
Čo sa týka reakcie ich protivníka, nemecké vojenské velenie očakávalo spojeneckú inváziu. Nedisponovalo však hodnovernými informáciami, kedy a predovšetkým kde sa takáto operácia uskutoční. Intenzívne sa však na ňu pripravovalo. O prvopočiatkoch výstavby Atlantického valu možno hovoriť  už v letných mesiacoch roku 1940, v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení. V súvislosti s koncepciou sa však výstavba  nerealizovala podľa jediného, vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách druhej svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). Zásadná zmena nastala 14. 12. 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku. Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu Západ so sídlom v Saint Germain en Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby cca 350 000 osôb (40 000 Nemcov, 90 000 Francúzov, 220 000 ostatných zahraničných pracovníkov). K otázke skladby Atlantického valu možno v stručnosti uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a  umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu. Podľa účelu boli delené na objekty pre úkryt mužstva; rôzne skladiská, úkryty pre delá alebo tanky, sanitné úkryty, veliteľské stanovištia; pozorovateľne a stanoviská riadenia paľby, veliteľské stanovištia protilietadlových batérií, bojové objekty s pancierovými zvonmi či vežami, s čelnými, bočnými strieľňami... Do júna 1944 bolo na úseku od Le Havru po Antverpy postavených 3 878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1 643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200 000 zátarasov a položených množstvo mín.    
Napriek vyššie uvedeným prípravám na spojeneckú inváziu, Nemci v počiatočných fázach spojeneckej operácie Overlord neverili, že ide skutočne o inváziu. Sám ríšsky kancelár Adolf Hitler bol presvedčený o tom, že sa spojenecká invázia uskutoční pri Calais, tzn. že sa uskutoční v priestore najbližšom k Veľkej Británii. Nemci útok na pobrežie v Normandii považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu. Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami. Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, Spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké 2 – 9 kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176-tisíc spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti.
 
Text: VHÚ
Foto: VHÚ
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky