Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

71. výročie skončenia druhej svetovej vojny a oslobodenia Slovenska

Aktualizované:
Pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru v Prahe 17.5.1945
Pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru v Prahe 17.5.1945
8. mája 2016 si svet pripomenie už 71. výročie skončenia druhej svetovej vojny, ktorá sa začala 1. septembra 1939. V tento deň nacistické Nemecko a jeho spojenec Slovensko spoločne zaútočili na Poľsko. Druhá svetová vojna potom trvala dlhých 2 194 dní. V Európe sa skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. Jej definitívny koniec však nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bitevnej lodi v Tokijskom zálive dňa 2. septembra 1945.
Do tejto doposiaľ najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva sa postupne zapojilo viac než 60 krajín sveta, v ktorých žilo cca 80 % vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov: bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich štátov bolo postupne zaradených až 110 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ľudí. Napriek úsiliu odborníkov z rôznych vedných disciplín z celého sveta sa ani po siedmich desaťročiach po jej skončení nepodarilo definitívne uzavrieť kapitolu vojnových obetí. Podľa najnovších vedeckou obcou akceptovaných údajov v nej zahynulo cca 60 miliónov ľudí. Zo súhrnného počtu týchto vojnových obetí pripadá približne 83 % na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 % obetí na obyvateľstvo mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala  4 trilióny amerických dolárov.
Do vtedajšieho vojnového diania, ktoré definitívne zmazalo rozdiely medzi zázemím a frontom, aktívne vstúpila aj vtedajšia Slovenská republika, ktorej branná moc sa ako prvá ocitla na fronte po boku nemeckého Wehrmachtu pri napadnutí Poľska. O rok a pol neskoršie potvrdilo vojnové spojenectvo Slovenskej republiky s nacistickým Nemeckom vyslanie slovenskej armádnej skupiny s 50 689 mužmi do ťaženia proti Sovietskemu zväzu. Po účasti vo vojne proti Poľsku a zapojení sa do vojny proti Sovietskemu zväzu, Slovenská republika ako signatár Paktu troch mocností dňa 12. decembra 1941 vyhlásila vojnu Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Vojaci slovenskej armády tak od začiatku druhej svetovej vojny do jej posledných dní na európskom bojisku, okrem územia svojej vlasti, pôsobili na území dnešných desiatich krajín, a to Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Česka. Ich činnosť mala rôznu podobu. Slovenskí vojaci sa zúčastňovali bojov na fronte, zabezpečovali ochranu cestných a železničných komunikácií a iných vojensky významných objektov v tyle nemeckých frontových vojsk, na okupovaných územiach bojovali proti partizánom, budovali obranné postavenia pre ustupujúce nemecké vojská.
Na druhej strane od prvých dní vojny sa Slováci a príslušníci národností žijúcich na území Slovenska aktívne zapojili na rôznych bojiskách do vojnových operácií proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom, a to nielen v čs. vojenských zahraničných jednotkách, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov  protifašistickej koalície, či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.
Čs. vojenské jednotky vytvorené v zahraničí sa zúčastnili bojov v Poľsku a vo Francúzsku, podieľali sa na protivzdušnej obrane Veľkej Británie, na leteckej vojne proti Nemecku a jeho spojencom v radoch britského kráľovského letectva,  invázie do severného Francúzska, arnhemskej a rýnskej výsadkovej operácie, bojovali v severnej Afrike a v Sýrii. Na východnom fronte bojovali v Charkovskej obrannej operácii, Kyjevskej útočnej operácii, Kyjevskej obrannej operácii, v Žitomírsko-berdičevskej a Korsuň-ševčenskovskej operácii.
Do bojov pri oslobodzovaní Slovenska trvajúcich od prvej dekády septembra 1944 do začiatku mája 1945, sa aktívne zapojili príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorý bol sformovaný na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. 1. čs. armádny zbor počas týchto bojov pôsobil v rámci vojsk sovietskej Červenej armády, v podriadenosti veliteľovi armády, v rámci ktorej bol nasadený na príslušnom úseku sovietsko-nemeckého frontu. Jeho bojová činnosť spojená s oslobodzovaním Slovenska sa začala 9. septembra 1944, t. j. v deň jeho nasadenia do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Definitívne sa skončila sa prechodom jeho hlavných síl cez slovensko-moravskú hranicu v Javorníkoch 3. mája 1945. Počas tejto doby sa príslušníci zboru na území Slovenska zúčastnili na realizácii Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola súčasťou Východokarpatskej operácie Červenej armády (8. 9. – 28. 10. 1944), Východoslovenskej operácie (20. 11. – 31. 12. 1944), Západokarpatskej (12. 1. – 28. 2. 1945) a Ostravskej operácie (10. 3. – 5. 5. 1945). Do konca oslobodzovacích bojov  potom sa ešte zapojili do Pražskej operácie na území Moravy a symbolickým zakončením ich bojovej cesty sa stal slávnostný pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru ulicami Prahy dňa 17. mája 1945.
Čs. vojenské jednotky, ktoré  sa počas druhej svetovej vojny sformovali na území Poľska, Francúzska, Stredného východu, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, ako aj jednotky povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku a partizánske jednotky síce predstavovali len nepatrnú časť miliónových armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete napriek tomu sa stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície druhej svetovej vojny.
Účasť Slovákov v čs. protifašistickom odboji v rokoch druhej svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Národnooslobodzovací boj v rokoch druhej svetovej vojny výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií, pre ktoré sa stal trvalým zdrojom poučenia, hrdosti a vlastenectva.
 

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky