7,92-mm československý ťažký guľomet vzor 37.

7,92-mm československý ťažký guľomet vzor 37.
02.04.2020
Pod evidenčným 3849 je v zbierkach VHÚ-VHM-Mo Svidník (Vojenský historický ústav – Vojenské historické múzeum – Múzejné oddelenie Svidník) evidovaný 7,92-mm československý ťažký guľomet vzor 37. Do zbierok ho vtedajšie Duklianske múzeum získalo v roku 1969 prevodom z Vojenského útvaru 5728 Olomouc. S vývojom nového typu ťažkého guľometu, ktorý bol v druhej polovici 30. rokov minulého storočia oficiálne zaradený do výzbroje čs. armády pod označením 7,92-mm ťažký guľomet vzor 37, sa pod dohľadom konštruktérov Václava Holka a Miroslava Rolčíka začalo už v roku 1930 v Zbrojovke Brno. Najskôr sa počítalo s jeho využitím najmä pre bojové vozidlá a v pevnostných objektoch pohraničného opevnenia, ktoré sa v tom čase začínali intenzívnejšie budovať. Ujal sa tretí prototyp.  Prvý prototyp uzrel svetlo sveta v roku 1932. Pre problémy s nízkou kadenciou ho zástupcovia MNO odmietli. Preto bol v roku 1933 vyvinutý ďalší. Mal síce nastaviteľnú kadenciu, problémom však bolo nespoľahlivé uloženie hlavne v puzdre guľometu. A tak bol v roku 1934 skonštruovaný v poradí tretí prototyp. Jeho hlaveň bola už uložená v puzdre guľometu oveľa spoľahlivejšie prostredníctvom systému kalených líšt a drážok. Začiatkom roka 1935 objednalo MNO 500 guľometov ZB-53. Dostal označenie 7,92-mm ťažký guľomet vzor 35. Guľomety boli podrobené vojenským skúškam. Po nich musela urobiť Zbrojovka Brno úpravy zbrane. Tie však zmenili guľomet natoľko, že bolo rozhodnuté zaviesť názov 7,92-mm ťažký guľomet vzor 37. Zbraň zaviedli aj do výzbroje pechoty. Tam nahradila zastarané vodou chladené guľomety vzor 7/24 a vzor 24 systému Schwarzlose. Do 15. októbra 1938 ich čs. armáda prevzala dovedna približne 6-tisíc kusov. Pre potreby pechoty bol v júli 1938 ku guľometu dodatočne skonštruovaný nový podstavec – trojnožka vzor 37 (ZB-308). Vyrábal sa v Brne a vo Vsetíne.  Po obsadení Československa v marci 1939 boli ukoristené ťažké guľomety vzor 37 zaradené do výzbroje nemeckej armády pod označením MG-37(t). Ich ďalšia výroba sa presunula z Brna do novovybudovanej Zbrojovky Vsetín. Tu sa vyrábali až do roku 1942. Dovedna ich vyrobili viac ako 6 500 kusov. Po skončení druhej svetovej vojny bol ťažký guľomet vzor 37 opätovne zavedený do výzbroje čs. armády. Vyrábal sa naďalej vo Vsetíne. V rokoch 1946 až 1951 ich vyrobili približne 3 000. K nim bol skonštruovaný nový podstavec – trojnožka ZB-309. Začiatkom 50. rokov minulého storočia sa však už pomaly rozbiehala licenčná výroba sovietskych ťažkých guľometov Gorjunov model 1943, a preto sa výroba ťažkého guľometu vzor 37 definitívne zastavila. Aj napriek tomu ostal tento guľomet vo výzbroji československej armády približne do začiatku 60. rokov 20. storočia. Úspech BESA Guľomet sa ešte pred druhou svetovou vojnou s úspechom vyvážal do zahraničia. V pechotnom prevedení bol exportovaný do Juhoslávie (označovaný ako Mitralez M40), Rumunska, Číny a Iránu. V prevedení pre pancierové vozidlá sa najčastejšie dodával do Juhoslávie a Veľkej Británie. A v prevedení pre pevnosti sa vyvážal predovšetkým do Rumunska. Dovedna sa do zahraničia predalo približne 12-tisíc guľometov. Najviac do Rumunska – asi 8-tisíc kusov, do Juhoslávie, Číny a Iránu asi tisíc kusov. Menšie počty guľometov sa predali do Argentíny, Afganistanu, na Kubu a do Iraku. Licenciu na výrobu spomínanej zbrane kúpila v roku 1937 britská zbrojárska firma BSA. Vo Veľkej Británii vyrábané guľomety dostali označenie BESA. Tieto guľomety používala britská armáda takmer výlučne v bojových obrnených vozidlách a firma BSA ich vyrobila približne 60-tisíc.
 
Hlavné technické údaje:
Kaliber: 7,92 mm
Náboj: 7,92 mm x 57 mm
Hmotnosť: 19 kg
Hmotnosť podstavca – trojnožky: 3 kg
Dĺžka guľometu: 1 095 mm
Úsťová rýchlosť strely: 750/835 m/s
Kadencia – nízka: 550 výstrelov za minútu
Kadencia – vysoká: 750 výstrelov za minútu
Dĺžka nepretržitej streľby: 5 minút pri nízkej kadencii
 
Text: Peter Holík, (VHÚ-VHM-Mo Svidník)
Foto: Gabriel Blaško (VHÚ-VHM-Mo Svidník)
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2015, redakčne upravené.