Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Anglická blúza výsadkára

Vypublikované:
Anglická blúza výsadkára
Vojenská anglická blúza (Battledress Blouse, 1940 Pattern) s otvoreným golierom, rozhalenkou, patrila československému dôstojníkovi v hodnosti nadporučík, bojujúcemu v druhej svetovej vojne v československej jednotke v ZSSR.

Podľa nariadení pre čs. vojenské jednotky v Sovietskom zväze mali mať blúzy, ktoré nosili dôstojníci, ale aj ženy, rotmajstri a ašpiranti, otvorený golier, pretože pod blúzou nosili košeľu s viazankou.

Blúza je do dĺžky pása, s páskou na pracku, uspôsobená na fixovanie do nohavíc a je vo farbe kaki s jednoradovým zapínaním na gombíky. Má dve horné vrecká, ktoré sú našité, s príklopkami na gombík, a jedno vnútorné vrecko.

Dovezené po mori

Britské súpravy Battledress boli pre čs. vojenské jednotky v Sovietskom zväze dodávané z Veľkej Británie cez Murmansk, resp. Archangeľsk. Nosili ich aj čs. dôstojníci, ktorí prichádzali do Sovietskeho zväzu z Veľkej Británie a zo Stredného východu. Britská súprava Battledress, 1940, Pattern sa v Sovietskom zväze používala od jesene 1943 do konca druhej svetovej vojny. Nad ľavým náprsným vreckom je blúza dekorovaná stužkami od vyznamenaní a nad nimi je prišitý britský parašutný odznak (British Parachutist Wings), určený pre výsadkové (parašutné) jednotky, resp. absolventov kurzu pre parašutistov.

Tento odznak bol vyšitý na podklade textílie vo farbe blúzy a pozostával z motívu padáka vyšitého z bielych nití a krídla z belasých nití. Britské parašutné odznaky si nad ľavé náprsné vrecko blúzy našívali čs. parašutisti, ktorí úspešne zvládli bojovú výsadkovú misiu, resp. niekoľko misií. Odznaky sa na území Sovietskeho zväzu začali na rovnošatách čs. vojenských jednotiek v ZSSR používať na prelome rokov 1943/1944. Spomínanú vojenskú blúzu získalo vtedajšie Dukelské múzeum do svojich zbierok v roku 1968 od výsadkára, bývalého príslušníka 1. čs. armádneho zboru v ZSSR Jána Kopčáka.

Výsadok Jan Kozina

Na blúze sú náramenníky, na ktorých je hodnostné označenie nadporučíka. Ján Kopčák pochádzal z obce Zborov, nachádzajúcej sa neďaleko Bardejova. Do čs. jednotky v ZSSR bol prijatý 18. januára 1944 v Jefremove. Patril k tým vojakom, ktorí boli špeciálne vycvičení ako parašutisti a dokázali pôsobiť v tyle nepriateľa a plniť tam špeciálne bojové úlohy. Zúčastnil sa ako politický komisár na parašutistickom výsadku nazvanom Jan Kozina, ktorý pozostával zo 17 vojakov (ôsmich Čechov a Slovákov, príslušníkov 1. ČSAZ v ZSSR, a deviatich špecialistov z radov Červenej armády).

Pôvodne mali byť vysadení v tyle nepriateľa na Šumave. Výsadok mal organizovať partizánske oddiely z miestnych obyvateľov a neskôr pripraviť základňu pre príjem nákladu a ďalších skupín. Okrem toho bol predurčený na diverznú a deštrukčnú činnosť na komunikáciách (najmä na železničnej trati z Prahy do Plzne). Mal podnikať bojové akcie v okruhu svojej pôsobnosti a zakladať národné výbory. Večer 16. októbra 1944 odletel výsadok z poľského Rzeszówa, nad Moravskou Ostravou sa dostal do prudkej protilietadlovej paľby a pilot sa odklonil od určeného smeru. Preto bola skupina vysadená v noci na dvakrát a do celkom iného priestoru, ako sa predpokladalo, navyše v blízkosti protektorátnych hraníc. Kopčák bol vysadený v druhej časti výsadku, neďaleko Loun. Takmer hneď boli napadnutí nemeckými vojakmi a v prestrelke, ktorá sa rozpútala, sa podarilo prestrieľať a uniknúť len Kopčákovi a Jánovi Palovi.

Postupne sa dostali do křivoklátskych lesov. Tu sa za pomoci miestneho obyvateľstva ukrývali až do marca 1945, keď nadviazali kontakt so sovietskym spravodajským výsadkom v okolí Mšece. Vojna sa stala Jánovi Kopčákovi osudná aj v jeho osobnom živote, pretože sa počas nej, v mestečku Kamenec Podolský, spoznal so svojou budúcou manželkou, volynskou Češkou, Evgéniou (Evženiou) Vígnerovou, príslušníčkou čs. armádneho zboru. Po vojne sa major Ján Kopčák so svojou manželkou usadili v obci Zborov a vychovali spoločne tri deti.

Text: Gabriel BLAŠKO (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2020

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky