Armádny generál in memoriam MVDr. Mikuláš FERJENČÍK

Armádny generál in memoriam MVDr. Mikuláš FERJENČÍK
09.02.2018
(5. 12. 1904 Polomka - 4. 3. 1988 Littleton, USA)
 
Meštiansku školu absolvoval v Polomke. V rokoch 1915 – 1923 študoval na Reálnom gymnáziu v Rožňave a  v rokoch 1923 – 1928 na Vysokej škole zverolekárskej v Brne. 16. 6. 1928 bol slávnostne promovaný a bol mu udelený akademický titul MVDr. 
    Ako nováčik 14. 4. 1926 odvedený  do  čs. brannej moci, s predurčením do 4. eskadróny jazdeckého pluku 6 v Brne. Súčasne mu bol daný odklad vojenskej prezenčnej služby do 30. 9. 1927, napokon predĺžený do 30. 9. 1928. Ako vojak bol 1. 10. 1928 prezentovaný na vykonávanie vojenskej prezenčnej služby v jazdeckom pluku 6  v Brne a 10. 10. odvelený do Školy na výchovu dôstojníkov veterinárov v zálohe pri Vojenskom jazdeckom učilišti („VJU“) v Pardubiciach. 20. 12. 1928 povýšený na slob. ašp. vet. Po tom, čo absolvoval školu s veľmi dobrým prospechom, bol 30. 4. 1929 ako veterinár premiestnený do jazdeckého pluku 10 v Berehove na Podkarpatskej Rusi. 1. 5. 1929 povýšený  na des. ašp. vet. a 1. 6. 1929 na ppor. vet. prezenčnej služby Do skupiny dôstojníkov veterinárov z povolania bol preložený 1. 4. 1930, ustanovený veterinárom  jazdeckého pluku 10 a zároveň aj povýšený na npor. vet.  Krátky čas, od 23. 4. do 15. 5. 1930, pôsobil ako zástupca šéfveterinára v delostreleckého pluku 112 v Mukačeve. Od polovice mája 1930 do polovice septembra 1934 zastával funkciu veterinára jazdeckého pluku 10 opätovne v Berehove. 2. 4. 1933 bol povýšený na kpt. vet.  15. 9. 1934 premiestnený do VJU v Pardubiciach a ustanovený do funkcie zástupcu šéfveterinára  a zároveň profesora hipológie v školách a kurzoch VJU. 1. 4. 1937 povýšený na škpt. vet. V tomto služobnom zaradení zotrval až do 21. 3. 1939, keď ako slovenský štátny príslušník bol po rozbití ČSR prepustený z vojenský činnej služby v Protektoráte. V čase svojho pôsobenia v Pardubiciach sa aktívne zúčastňoval na jazdeckých dostihoch v Prahe – Chuchli, Poděbradoch, Pardubiciach, Karlových Varoch a dosiahol  viacero významných ocenení.  Za všeobecnej mobilizácie čs. brannej moci, od 30. 9. do 30. 10. 1938, pôsobil  vo funkcii prednostu veterinárnej služby 13. divízie „Úprka“ so sídlom veliteľstva v Humpolci. Súčasne na tento prechodný čas bol vo svojom mobilizačnom zaradení vzatý do kmeňového počtu dragúnskeho pluku 8 „Kniežaťa Václava Svätého“ v Pardubiciach.   
    Po vzniku Slovenského štátu, 21. 3. 1939, bol prevedený do stavu slovenskej brannej moci  a 5. 5. ustanovený za prednostu veterinárnej služby HVV v Bratislave. 17. 5. 1939 bol povýšený na mjr. vet. Od 28. 8. do 30. 9. 1939 pridelený k Veliteľstvu „Bernolák“, v rámci ktorého sa, ako prednosta veterinárnej služby, zúčastnil ťaženia slovenskej poľnej armády proti Poľsku. 30. 9. 1940 bol premiestnený z MNO v Bratislave na VPV v Banskej Bystrici a ustanovený za prednostu veterinárnej správy VPV. Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom v júni 1941, sa ako pridelený dôstojník Veliteľstva armády, zúčastnil od 27. 6. 1941 do 4. 9. 1941 ťaženia slovenskej armády na východnom fronte. 1. 7. 1941 povýšený na pplk. vet. Od 5. 9. 1941 do 3. 8. 1944 ustanovený opätovne do funkcie prednostu veterinárnej správy VPV v Banskej Bystrici.
     V  máji 1942 nadviazal kontakt s ilegálnou občianskou odbojovou skupinou Dr. Vavra Šrobára. Ako blízky spolupracovník pplk. gšt. J. Goliana vo Vojenskom ústredí sa podieľal na prípravách SNP. Jeho úloha predovšetkým spočívala v príprave ilegálnej siete a zastupovaní pplk. gšt. Goliana v politických otázkach. Bol členom delegácie ilegálnej SNR, ktorá 4. 8. 1944 odletela do Moskvy s cieľom informovať o prípravách ozbrojeného Povstania na Slovensku a koordinovať samotný projekt SNPa s operačnými plánmi sovietskej Červenej armády. Po misii v ZSSR sa M. Ferjenčík 4. 9. 1944 vrátil na Slovensko. 5. 9. bol menovaný za povereníka SNR pre národnú obranu a zároveň ustanovený do funkcie prednostu veterinárnej správy Veliteľstva 1. čs. armády. Súčasne bol aj členom Rady na obranu Slovenska, orgánu na koordináciu boj. operácií a jednotné velenie povstaleckého boja. K opodstatnenosti existencie Rady mal ostré výhrady, najmä potom, čo sa mnohé partizánske jednotky odmietli podriadiť veleniu povstaleckej armády. 1. 10. 1944 povýšený na plk. vet. Po čiastočnom potlačení SNP odišiel do hôr, kde pôsobil v čs. prápore „Prvosienka“, ktorý sa neskôr spojil s partizánskom zväzkom „Stalin“ mjr. Červenej armády M. I. Šukajeva. 28. 1. 1945 prešiel cez front k sovietskej Červenej armády a následne opätovne prevzal funkciu povereníka SNR pre národnú obranu.
    3. 4. 1945 bol menovaný do funkcie štátneho tajomníka MNO a zároveň aj za predsedu Odvolávacej komisie MNO. 26. 4. 1945 prezidentom republiky povýšený na gen. vet., s účinnosťou a poradím od 10. 4. 1945. Začiatkom júla 1946 bol odvolaný z funkcie štátneho tajomníka a 14. 8. 1946 menovaný za povereníka pre veci vnútorné v Zbore povereníkov na Slovensku so sídlom v Bratislave. Z titulu tejto funkcie sa niekoľkokrát vo svojich vystúpeniach, na pôde bezpečnostného výboru Ústavodarného národného zhromaždenia, vyjadroval k otázkam personálneho obsadenia dôstojníckeho zboru čs. armády v prospech Slovákov. 20. 2. 1947 bol povýšený do hodnosti gen. šéf. vet., s účinnosťou a poradím od 1. 10. 1946. Po celý čas zotrvával v presvedčení, že ČSR zostane demokratická, na rastúci vplyv KSČ v štáte sa díval s vážnymi obavami. 27. 2. 1948 sa zriekol funkcie povereníka a svoj nesúhlas s februárovým komunistickým prevratom vyjadril odmietnutím ponuky na účasť v novej Gottwaldovej vláde. Vrátil sa do čs. armády a 4. 3. 1948 bol ustanovený za hlavného inšpektora BV v Prahe. V tom čase už zvýšený záujem o M. Ferjenčíka prejavovali orgány OBZ, ktoré voči jeho osobe umelo vyrábali kompromitujúce materiály. Uvedomujúc si bezvýchodiskovú situáciu, gen. M. Ferjenčík, spolu s manželkou Miladou a bývalým prednostom Vojenskej kancelárie prezidenta republiky arm. gen. Antonínom Hasalom a jeho rodinou, 4. 7. 1948,  emigrovali do americkej zóny v Nemecku, kde boli umiestnení v internačnom tábore pri Frankfurte nad Mohanom. Po vyše roku sa  M. Ferjenčíkovi podarilo dostať v polovici augusta 1949 do exilu v USA, kde najskôr prešiel karanténou na Ellis Islande a spolu s manželkou strávili nekonečné mesiace čakania v internačnom tábore. Ich začiatky v USA  po prepustení z tábora boli veľmi ťažké. Začínal ako obyčajný robotník a až neskôr mohol vykonávať svoju profesiu veterinárneho lekára.
    Medzitým, začiatkom júla 1948, bol M. Ferjenčík v Československu na základe výnosu MNO, vyhlásený za zbeha a 5. 11. 1948 mu po správnom konaní odňali voj. hodnosť gen. šéfa veterinárnej služby. Komunistický režim ho zbavil všetkých vojenských a občianskych zásluh, skonfiškoval mu majetok a jeho represívna zložka, Štátna bezpečnosť,  k jeho osobe 10. 12. 1951 založila Agentúrny pátrací zväzok č. 1064 pod krycím menom „Lipa“, s cieľom získavať, rozpracovávať a vyťažovať poznatky o jeho pôsobení v USA. 5. 2. 1955 bol na jeho osobu Krajskou správou MV v Banskej Bystrici vydaný návrh na zatknutie. Po rokoch mlčania ho v Československu začal stíhať osud zbeha, buržoázneho dôstojníka, triedneho nepriateľa a falšovateľa histórie SNP. Malo zostať zatajené, že M. Ferjenčík žil naďalej životom poctivého človeka, ktorý nikdy nezabudol na svoju vlasť a rodné Slovensko. Bol aktívnym členom a takmer 25 rokov aj predsedom krajanskej „Czechoslovak National Council of America“, ktorej hlavným krédom v povojnovom období bola obnova demokracie v ČSR, podpora emigrácie čs. utečencov a v nemalej miere, prostredníctvom svojich volených zástupcov, formovať postoje Amerického Kongresu v čase studenej vojny. Okrem toho, bol aj publicisticky činný a od roku 1963 pracoval ako hlavný veterinár a neskôr riaditeľ žrebčinca na chov dostihových koní  na známej farme „Tempel Farms“, Wadsworth v štáte Illinois. Stal sa váženou osobnosťou a autoritou tak pre čs. dôstojníkov v exile, ako aj pre obyvateľov mesta, kde žil.
    Po novembri 1989 M. Ferjenčíka v Československu občiansky a spoločensky rehabilitovali, prinavrátili mu vojenskú hodnosť a všetky vojenské vyznamenania. 2. 12. 1991 bol rozkazom prezidenta ČSFR č. 016 povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.
 
Text: plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD.
Foto: VHÚ
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.1/2008