Bezpilotný prieskumný prostriedok-lietadlo Tupolev Tu-143

Aktualizované: 11. December 2012 —

Bezpilotný prieskumný prostriedok-lietadlo Tupolev Tu-143 s motorom TR3-117, taktického autonómneho mobilného prieskumného komplexu VR-3 „Reis“ výrobného čísla 0763014798204, patrí do zbierkového fondu VHÚ-VHM Piešťany. Vo federálnej československej armáde bol zavedený v druhej polovici 70. rokov 20. storočia pod označením výrobok 143. Až do rozdelenia federálnej armády slúžil v letke bezpilotných prieskumných lietadiel. Letka mala najskôr základňu v Stříbře, neskôr v Krašovicích pri Písku. V roku 1995 bola zrušená. Na Slovensku po rozdelení federálnej armády boli prostriedky letky bezpilotných prieskumných lietadiel uskladnené vo vojenskom útvare Slovenská Ľupča. K ich rozvinutiu už nedošlo. Postupne boli vyraďované a likvidované. VHÚ získalo lietadlo bezodplatným prevodom z rezortu Ministerstva obrany SR v roku 2003. Lietadlo bolo do expozície v Piešťanoch premiestnené z 51. zásobovacej základne Zvolen.

Vznik a vývoj

Bezpilotné prieskumné lietadlo Tupolev Tu-143, či VR-3 Reis, je svojou koncepciou relatívne jednoduché bezpilotné lietadielko určené na prieskum. Vzniklo v konštrukčnej kancelárii Tupoleva na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Najskôr to bola verzia pre fotografický prieskum. V roku 1972 pribudla verzia s televíznym systémom a senzormi registrujúcimi radiáciu. Prvý úspešný let novovyvinutého bezpilotného lietadla sa uskutočnil v decembri 1970. V roku 1973 sa začala výroba prvých desiatich kusov v Kumertau v Baškírsku. O tri roky neskôr bol systém Reis zaradený do výzbroje. Vyrábal sa od roku 1973 až do roku 1989. Dovedna bolo vyrobených asi 950 kusov. Vo Voroneži vyrábali tri hlavné modifikácie – s fotografickým, televíznym vybavením pre rádiový prieskum. “Reis“ s lietadlom Tu-143 bol určený na prevádzku v náročnom hornatom teréne a v oblastiach so silnou aktivitou nepriateľskej PVO. Často ho využívali aj pri zlých poveternostných podmienkach. Tu-143 bol asi najlepším ruským bezpilotným prieskumným taktickým lietadlom pre malé výšky prvej generácie. Jeho výhodou bola univerzálnosť použitia a schopnosť štartu prakticky odkiaľkoľvek.

Určenie lietadla

Bezpilotné prieskumné lietadlo Tupolev Tu-143 bolo predurčené na vedenie operačného prieskumu v prifrontovom pásme (zóne) do hĺbky protivníka 60 – 70 km, fotografický a televízny prieskum priestorových cieľov, jednotlivých komunikácií a taktiež na sledovanie radiačnej situácie po trati letu bezpilotného lietadla vo dne aj v noci v podmienkach silnej protivzdušnej obrany protivníka. Prieskum sa robil v malých výškach podľa zostavy použitého prieskumného vybavenia na palube lietadla.

Lietadlo Tu-143 patrí do kategórie bezchvostových lietadiel s nízko položeným trojuholníkovým krídlom v strednej časti trupu (dolnoplošník). Trup má kruhový priemer, ktorý v mieste uloženia motora prechádza do oválneho tvaru. V prednej odnímateľnej časti trupu sa nachádza kontajner s jedným z dvoch možných prieskumných variantov:
1. letecká fotografická kamera KM-PA-1 určená na letecké fotografovanie vo dne, z výšok 200 až 1200 m nad terénom, pri rýchlosti letu 875 až 900 km/h;
2. palubná televízna súprava I-429B na presný televízny prieskum vo dne, z výšok 300 až 1000 m nad terénom, pri rýchlosti od 800 do 1000 km/h.
Obraz miesta prieskumu bol z lietadla vysielaný do pozemnej prijímacej súpravy I-429N rádiovým spojením pomocou zariadenia „107“ (vysielač MB-100M, blok napájania BP-360A).

Lietadlo bolo vypúšťané z kontajnera vypúšťacieho samohybného zariadenia 143-N20 (SPU). Pri štarte bolo urýchľované súčtovým ťahom zapáleného štartovacieho raketového motora (SPRD) a už skôr spusteného leteckého motora TR3-117. Pôsobením ich súčtového ťahu bolo lietadlo urýchlené na rýchlosť 136 m/s. Let lietadla bol riadený povelmi nezávislého palubného navigačného a riadiaceho systému ABSU-143. Použitý navigačný a riadiaci systém umožňoval let lietadla po trati s dvoma naprogramovanými zákrutami s polomerom 5 až 10 km a uhlom 270° každej z nich. Po splnení úlohy zabezpečoval systém ABSU návrat lietadla a riadil jeho pristátie v zadanom štvorci. Lietadlo pristávalo v dvoch etapách: prvú tvoril predpristávací manéver v zvislej rovine (sviečka); druhý – vlastné pristátie s využitím dvojstupňového padákového pristávacieho systému a brzdiaceho motora (PRD) zabezpečujúceho pristátie v horizontálnej polohe na podvozok. Podvozok lietadla bol trojbodový tanierový. Vysunutie podvozku z trupu prostriedku bolo iniciované dotykom teleskopických „prútov“ so zemou, pričom došlo k zapáleniu brzdiaceho raketového motora.

Taktický autonómny mobilný prieskumný komplex VR-3 „Reis“ s bezpilotným prieskumným lietadlom Tupolev Tu-143 slúžil okrem Ozbrojených síl bývalého Sovietskeho zväzu v Československu, Iraku, Mongolsku, Rumunsku, Sýrii, podľa niektorých prameňov aj v Bulharsku. Ozbrojené sily Sovietskeho zväzu „Reis“ používali aj vo východnom Nemecku.

Hlavné technické údaje bezpilotného prieskumného lietadla Tupolev Tu-143

Dĺžka	8.060 m	Raketový štartovací motor	СПРД-251
Rozpätie	2.240 m	Ťah motora TV3-117	640 kg
RCS - radarová odrazová plocha	0.25-0.35m²	Rýchlosť	875-950 kmh^-1
Výška	1.545 m	Dolet max.	180 km
Nosná plocha krídiel	2.900 m²	Dolet praktický	60-80 km
Plošné zaťaženie	424 kgm^-2	Trvanie letu	13 min
Hmotnosť vybavenia (senzorov)	200 kg	Dostup	5000 m
Hmotnosť paliva	800 kg	Dostup s fotografickým vybavením	200-1000 m
Hmotnosť vzletová max	1230 kg	Dostup s videovybavením	300-1000 m
Pomer ťahu k hmotnosti	0.58	Vertikálna pristávacia rýchlosť	6 ms^-1