Bojové prieskumné vozidlo BPsV Svatava

Aktualizované: 21. December 2011 —

Bojové prieskumné vozidlo BPsV Svatava s vežovým číslom 106 tvorí súčasť zbierkového fondu piešťanského Vojenského historického múzea. Bolo vyrobené v polovici roka 1989 v ZŤS Detva. Začiatkom decembra 1989 prevzal vozidlo vojenský útvar v Janoviciach nad Úhlavou, ktorý bol neskôr redislokovaný do posádky Prachatice. V januári 1993 v rámci delenia bývalej čs. armády pripadlo BPsV Armáde SR. Po strednej oprave prevzal vozidlo vojenský útvar v Bardejove. Po zrušení bardejovského prieskumného práporu prevzal vozidlo útvar v Mokradi. V roku 2004 na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode získal toto vozidlo VHÚ-VHM Piešťany.

Problematikou vývoja nového prieskumného vozidla sa začalo velenie ČSĽA zaoberať začiatkom 80. rokov 20. storočia na základe poznatkov získaných z armádnych a divíznych taktických cvičení, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1977 až 1981.

Náhrada za OT-65

Ukázalo sa, že používané obrnené transportéry OT-65 vzhľadom na nízku manévrovaciu schopnosť, priechodnosť v teréne a nedostatočnú výzbroj už neboli schopné v plnej miere plniť požiadavky stanovené na vedenie prieskumu vo dne aj v noci. BVP-1, ktoré sa čiastočne začali používať ako náhrada za ne, svojimi bojovými vlastnosťami a vysokou priechodnosťou v teréne síce vyhovovali požadovaným parametrom, ale z hľadiska vedenia prieskumu neboli vybavené rozšíreným spojovacím uzlom ani základnými pozorovacími a špeciálnymi prístrojmi na plnenie úloh komplexného vojskového prieskumu.
MNO koncom apríla 1983 prostredníctvom ministerstva všeobecného strojárstva požadovalo od Konštrukty Trenčín spracovanie typového vedecko-technického rozboru pre vývoj bojového prieskumného vozidla stavaného na podvozku BVP-1. Po viac ako polročnej práci boli jeho výsledky prerokované a schválené oponentskou radou MNO. V Konštrukte Trenčín sa rozbehli práce na projekte, ktorý bol koncom novembra 1984 schválený. Na stavbu prototypu pod krycím označením Svatava bolo využité vozidlo BVP-1K. Práce sa začali vo februári 1985, pričom výrobu detailov pre kompletnú veliteľskú vežičku so zástavbou laserového diaľkomera, vrátane montáže, zabezpečoval VÚ-010/02 Doksy. Komplety laserového diaľkomeru a systému SDIO dodal VÚ-060 Praha. Výroba prototypu v Konštrukte Trenčín bola dokončená v júli 1985. Zbraňový systém prototypu tvoril 73 mm kanón 2A 28 s hladkou hlavňou a s ním spriahnutý 7,62 mm guľomet PKT. Systém ďalej doplňovalo odpaľovacie zariadenie pre PTRS 9 M14M /Maľjutka. Okrem toho bolo vozidlo vybavené vrhačom dymových granátov 902S kalibru 81 mm, nočným pozorovacím prístrojom NNP-21, rádiolokátorom PSNR-5, rádiolokačným pátračom MRP-4, navigačným zariadením TNA-3 a prostriedkami chemického prieskumu. V mesiacoch júl až september 1985 prototyp vozidla Svatava prešiel podnikovými kontrolnými skúškami.

Vyvinuté v Trenčíne, vyrobené v Detve

V ich priebehu sa okrem celkového preverenia komponentov, určených na zabezpečenie prieskumnej činnosti, overili aj jazdné a plavebné vlastnosti prototypu. Ukázali, že po pridaní hydraulických tlmičov na druhý pár závesov pojazdových kolies sa plynulosť jazdy v teréne oproti BVP-1 výrazne zlepšila. Plavebné vlastnosti prototypu Svatava v porovnaní s BVP-1 zostali rovnaké. Zväčšenie objemu palivových nádrží však výrazne zvýšilo akčný rádius, a to o viac ako 150 km. Na základe skúšok skúšobná komisia po odstránení porúch odporučila odovzdať prototyp do vojskových skúšok. Uskutočnili sa vo VÚ-3288 Podbořany. Počas nich sa vyskytli poruchy na laserovom diaľkomere a ovládacom paneli laserového diaľkomera. Ďalej sa ukázalo, že vonkajšia kabeláž nebola dostatočne chránená proti zápalným látkam a prenikaniu vody. Na základe týchto skutočností spracoval VÚ-010/02 Doksy plán realizácie úprav. Úpravu prototypu urobila Konštrukta Trenčín do apríla 1987. Nariadením MNO bola pre VÚ-010/02 Doksy stanovená úloha, v spolupráci s Konštruktou Trenčín, vykonať s vozidlom Svatava doplnkové kontrolné skúšky. Konštrukta Trenčín upravený prototyp Svatava odovzdala do doplňujúcich kontrolných skúšok. Uskutočnili sa v priebehu júna až októbra 1987. Počas nich sa vyskytli nedostatky v rektifikácii pozorovacích prístrojov. Napriek tomu bol cieľ skúšok splnený a komisia odporučila zaviesť objekt Svatava do výzbroje ČSĽA.
Výrobou boli poverené ZŤS Detva. V rokoch 1988 až 1990 bolo vyrobených 200 kusov vozidiel. Začiatkom 90. rokov 20. storočia zakúpila 16 kusov poľská armáda, ktorá ich do svojej výzbroje zaviedla pod označením BWP-1S /Bojowy wóz rozpoznawczy-1/. V ČSĽA boli BPsV Svatava organizačne začlenené do výzbroje prieskumných rôt motostreleckých a tankových plukov a prieskumných práporov motostreleckých a tankových divízií. Od roku 1990 do roku 1993 tvorili výzbroj prieskumných jednotiek tankových a mechanizovaných divízií. Po roku 1993 prevzala BPsV Svatava do svojej výzbroje aj Armáda SR.

Takticko-technické údaje

hmotnosť		18.800 kg
osádka		6 osôb
rozmery	dĺžka	6.735 mm
	šírka	3.135 mm
	maximálna výška	2.068 mm
	svetlá výška	360 mm
rýchlosť	maximálna na ceste	65 km/hod
	priemerná na nespevnenej ceste	40 km/hod
	maximálna pri vlečení	20 km/hod
	plavby vpred	7 km/hod
	plavby vzad	2 km/hod
akčný rádius na vozovke		600 až 750 km
typ motora		UTD-20
maximálny výkon motora		220 kW/300 k
výzbroj	vzor kanóna	2A28
	kaliber kanóna	73 mm
	vzor spriahnutého guľometu	PKT
	typ PTRS	Maľjutka
maskovacie prostriedky	vrhač dymových granátov - značka	902S
maskovacie prostriedky	kaliber vrhača dymových granátov	81 mm
prostriedky prieskumu	kvantový diaľkomer - typ	DAK-2
	rádiolokátor - typ	PSNR-5
	rádiolokačný pátrač - typ	MRP-4
spojovacie prostriedky	rádiostanice - typ	R-123M a R-130M