Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Bojovník proti tankom

Vypublikované:
45 mm sovietsky protitankový kanón vz. 42
45-mm protitankový kanón vzor 1942 (M-42) tvorí súčasť zbierky Vojenského historického múzea – Múzejného oddelenia Svidník. V súčasnosti sa nachádza v priestoroch Centrálnej expozície Múzejného oddelenia Svidník. Do vlastníctva múzea bol preradený z Východného vojenského okruhu Trenčín v roku 1964.
 
História vývoja kanóna siaha do roku 1931, keď bola do výzbroje Červenej armády prvýkrát prijatá zbraň, špeciálne určená na boj s tankmi. Išlo o štandardizovaný 37-mm protitankový kanón vzor 1930, ktorý sa licenčne vyrábal na základe nemeckého kanóna 3,7-cm PaK 35/36, skonštruovaného firmou Rheinmetall.
 

Nemecká inšpirácia

V tom čase armády ešte nedisponovali tankmi a obrnenou technikou, ktorých pancier by mohol tomuto kanónu odolať. Predpokladal sa však nárast hrúbky ich panciera. Preto súčasne s prijatím kanóna do výzbroje dostali vývojári úlohu vyvinúť ešte silnejšiu zbraň. K cieľu viedli dve cesty: buď zväčšiť objem nálože v strelive a zvýšiť hmotnosť samotnej strely alebo prejsť na nový kaliber 45-mm. Druhá možnosť bola perspektívnejšia. Koncom roka 1931 konštruktéri pod vedením G. Beringa na protitankovom kanóne zamenili pôvodnú hlaveň za hlaveň kalibru 45 mm, pričom zľahka posilnili lafetu. Tak vznikol nový, v tom čase na svete najsilnejší protitankový kanón vz. 1932 s továrenským označením 19K. Postupom času prešiel viacerými úpravami. Znížila sa jeho hmotnosť, zvýšila prieraznosť panciera pri vzdialenosti 1 000 až 1 300 m na 45 až 55 mm. Drevené kolesá boli nahradené kovovými. Zlepšil sa zameriavací systém, zvýšili sa ochranné parametre štítu, modernizovala sa spúšť a upravilo sa celkové vyváženie zbrane. Takto upravený kanón bol prijatý do výzbroje Červenej armády ako vz. 1937 a po vypuknutí druhej svetovej vojny tvoril základ sovietskeho protitankového delostrelectva.
 

Osvedčil sa v Stalingrade

Začiatok vojny však ukázal, že na úspešné odrazenie tankových útokov treba veľké množstvo ľahkých, no dostatočne silných protitankových kanónov. V auguste 1941 sa preto začalo s ďalšou modernizáciou kanóna. Cieľom bolo zdokonaliť jeho bojové vlastnosti. Predĺžila sa hlaveň – monoblok (namiesto pôvodných d/46 na d/68) s otvoreným záverom. Konštrukčne bola zjednodušená úsťová brzda, celkovo sa zlepšilo odpruženie a vyváženie zbrane. Okrem spomenutých zdokonalení bola na lepšiu ochranu obsluhy zväčšená i hrúbka štítu z pôvodných 4,5 mm na 7 mm. Vďaka predĺženiu hlavne sa pri streľbe protipancierovým granátom prieraznosť zvýšila 1,5-krát a pri podkalibernej strele dvakrát. 45-mm protitankový kanón vz.1942 vďaka svojim vlastnostiam umožňoval rýchlu a presnú streľbu, ale aj rýchle striedanie palebných postavení.
 
Napriek tomu však bolo už v tom čase jasné, že takýto kaliber protitankovej zbrane nemôže uspieť v boji s novými nemeckými strednými a ťažkými tankmi. Preto ho postupne nahrádzali kanóny kalibru 57 mm, 76,2 mm a 100 mm. Napríklad počas bitky o Stalingrad tvoril počet 45-mm kanónov ešte 43 % z celkového počtu protitankových kanónov v protitankových jednotkách, pri Kursku to bolo už len 10 %. Zbraň sa začala viac využívať na priamu delostreleckú podporu pechoty. V rokoch 1942 až 1945 bolo vyrobených dovedna 10 843 kusov PTK vz. 42.
 

V SNP i v Karpatoch

45-mm protitankový kanón používali čs. jednotky v Sovietskom zväze od svojho vzniku. Už 1. čs. poľný prápor mal v čase bojov o Sokolovo v protitankovej rote dva kanóny vz. 37. V brigáde zostali v protitankových rotách všetkých peších práporov vždy po dva kanóny. Zväčša už vz. 42. Štyrmi kanónmi bola vyzbrojená 3. batéria 2. delostreleckého oddielu 1. čs. brigády. Avšak po stratách utrpených cestou na front pri Jachnovščine v októbri 1943, boli 45-mm protitankovými kanónmi posilnené aj pešie prápory a tankový prápor. Pred začatím bojov o Kyjev mala 1. čs. brigáda spolu 10 kanónov kalibru 45 mm. Osvedčili sa počas bojov v Karpatoch, alebo vo Veľkej a Malej Fatre. Spolu 16 kanónov mala 2. čs. paradesantná brigáda počas bojov v Karpatsko-duklianskej operácii a Slovenskom národnom povstaní. Tam tvorili jadro protitankovej povstaleckej výzbroje.
 

Základné technicko-taktické údaje:

Kaliber: 45 mm
Obsluha: 3 – 5 osôb
Rýchlosť streľby: 15 – 20 výstrelov/min
Úsťová rýchlosť: 870 m/s
Dĺžka hlavne: 3 087 mm
Celková dĺžka: 4 885 mm
Celková šírka: 1 634 mm
Hmotnosť v bojovej polohe: 625 kg
Rozsah námeru: od -8° do +25°
Rozsah odmeru: 60°
Maximálny dostrel: 4 550 m
 
Text: Peter Nastišin  (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2015

Fotogaléria

Návrat na začiatok stránky