Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Cvičné lietadlo L – 39 Albatros

Aktualizované:
L-39 Albatros
L-39 Albatros
Jednomotorové prúdové dvojmiestne podzvukové ľahké cvičné lietadlo L – 39 Albatros, československej výroby s leteckým dvojprúdovým motorom AI-25W (TL). Lietadlo je celokovovej konštrukcie, dolnoplošník s lichobežníkovým krídlom, tandemovým usporiadaním kabíny posádky a so zaťahovacím trojbodovým podvozkom čelového typu. Svojimi vlastnosťami lietadlo umožňuje vykonávať základný výcvik vojenských pilotov, ich zdokonaľovanie v technike pilotáže, vo dne aj v noci, a to ako v jednoduchých, tak aj v zložitých poveternostných podmienkach.
S lietadlom L-39 tiež možno uskutočňovať nácvik bojových prvkov pri dobrej viditeľnosti a, predovšetkým, nácvik bojových situácií, na čo slúži výzbroj lietadla. Výzbroj umožňuje mierenú paľbu neriadenými raketami na pozemné ciele v zostupnom lete, simuláciu odpálenia samonavádzacích rakiet pri vzdušnom boji s možnosťou kontroly zásahov, mierené bombardovanie a fotostreľbu na vzdušné aj pozemné ciele fotoguľometom.

Lietalo v Košiciach i vo výskumnom ústave

V československej armáde sa lietadlo používalo v rokoch 1971 – 1992. V Ozbrojených silách SR sa lietadlá L-39 Albatros, po modernizácii na normy ICAO a IFF, používajú dodnes. Lietadlo s výrobným číslom 13 0004 bolo vyrobené v n. p. Aero Vodochody 29. 12. 1971. Zástupca vojenskej správy lietadlo prevzal v podniku 30. decembra 1971. Prvým užívateľom lietadla sa stal vojenský útvar VÚ 9957 Košice. Prelet lietadla z podnikového letiska na letisko v Košiciach vykonali piloti Ľahký a Kos 14. januára 1972. Let s jedným pristátím trval 1 hodinu a 10 minút. Prvý let v Košiciach uskutočnili tí istí piloti 15. marca 1972. Vo vojenskom útvare v Košiciach do 10. mája 1973 lietadlo nalietalo 81 hod. 42 minút. Potom lietadlo bolo preletené do výrobného podniku a odtiaľ 1. augusta 1974 do Výskumného a skúšobného strediska 031 Praha – Kbely. Vo Výskumnom stredisku lietadlo pôsobilo až do vyradenia z letovej prevádzky. V máji 1975 bolo z lietadla demontované krídlo. Lietadlo na automobile previezli do Vojenského leteckého učilišťa v Prešove, kde bolo zmontované a používalo sa pri výučbe pozemných leteckých špecialistov až do októbra 1996, keď bolo odovzdané do Vojenského múzea v Trenčíne. Na prelome rokov 2008 – 2009 Letecké opravovne Trenčín lietadlo zrekonštruovali a v apríli 2009 previezli do expozície Vojenského historického múzea v Piešťanoch.

Lietadlo druhej generácie

V polovici 60. rokov konštrukčná skupina Aera Vodochody, vedená Ing. J. Vlčkom na základe stanovených technicko-taktických požiadaviek (TTP) pre C-39 od technického oddelenia štábu čs. letectva, skúseností s prevádzkou lietadla L-29 v ČSĽA a v ZSSR, začala s vývojom nového prúdového cvičného lietadla II. generácie, nástupcu lietadla L-29 Delfín. Nové cvičné lietadlo malo spĺňať komplexné požiadavky výučby vojenských pilotov na novú modernú leteckú techniku druhej a tretej generácie sovietskej konštrukcie s plynulým prechodom pilotov z cvičného typu na bojové lietadlá. Vývoj cvičného prúdového lietadla 2. generácie prebiehal v spolupráci so sovietskym ústredným aerohydrodynamickým
ústavom (CAGI) v Moskve. Pre nové lietadlo bola vybraná pohonná jednotka – sovietsky
dvojprúdový motor Ivčenko AI-25, ktorý sa neskôr vyrábal v licencii v n. p. Motorlet v
Prahe – Jinoniciach. Štvrtého novembra 1968 Ing. R. Duchoň pilotoval prvý let nového lietadla označeného L-39X-02. Bol to druhý z prototypov, ktorých v rokoch 1966 – 1977 dovedna vyrobili 11 kusov. V roku 1971 n.p. AERO Vodochody začal sériovú výrobu lietadiel L-39 Albatros s motormi AI-25 s ťahom 16,87 kN (1 720 kp). Prvé sériové lietadlá L-39C prevzalo čs. vojenské letectvo v roku 1972. Ich prevádzkovateľom sa stala Vojenská letecká škola v Košiciach. V roku 1977 bolo lietadlo L-39X-11 (OK-HXA) prvýkrát predstavené zahraničnej verejnosti na 32. aerosalóne v Paríži.

Export do celého sveta

Okrem základnej cvičnej verzie L-39C vznikla aj modifikácia L-39V na vlečenie cvičných terčov KT-04, ďalej verzia L-39ZO a L-39ZA, určené na pokračovací výcvik a bojové nasadenie ako ľahké bojové lietadlo. Do konca roku 1993 bolo vyrobených 2 796 kusov týchto lietadiel. V nasledujúcich rokoch vývoj lietadla pokračoval ďalej radom L-39MS,
L-59, L-139 a L-159.
Lietadlo L-39 Albatros získalo zlaté medaily na Medzinárodných strojárenských veľtrhoch v Brne v roku 1973 a v Lipsku 1979. Albatrosy boli exportované do mnohých krajín celého sveta. Najväčším užívateľom bol Sovietsky zväz. Vyvezené a prevádzkované boli aj v Afganistane, Bulharsku, Etiópii, Iraku, Kube, Líbyi, NDR, Nigérii, Rumunsku, Sýrii, ZAR (Egypte) a Vietname. Mnoho lietadiel L-39 lieta v týchto krajinách alebo v ich nástupnických krajinách dodnes. Obľúbenými sa stali aj pre leteckých nadšencov v USA a západnej Európe.

Hlavné technické údaje


Dĺžka   12,13 m
Rozpätie   9,12 m
Výška   4,77 m
Nosná plocha 18,8 m2
Motor (Ivčenko) AI-25TL
Ťah motora 16,87 kN
Rýchlosť maximálna H = 10 000 m 735 km.h-1
Max. rýchlosť stúpania (otáčky maximál., H=0) 22 m.s-1
Povolené násobky preťaženia +8 g ÷ - 4 g
Max. príp. číslo M 0,8
Rýchlosť pristávacia 175 - 180 km.h-1
Dostup praktický 11 500 m
Dolet max. H=7 km 1 120 km
Max. vzlet. hmotnosť 4 643 kg
Výdrž  2 hod. 30min.
Vystreľovacia sedačka (H=0, v= min. 130km.h-1) VS 1-BRI
Osádka  dve osoby

Text: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2011
    

 
 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky