Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Generálmajor Ján Samuel Strcula

Aktualizované:
Narodil sa 4. mája 1912 v obci Vyšná Boca pri Liptovskom Sv. Mikuláši. Po ukončení základného vzdelania študoval v rokoch 1932 – 1936 vo Vyššej priemyselnej škole s maturitou v Banskej Štiavnici. Na základnú vojenskú službu nastúpil v októbri 1936 do delostreleckého pluku 201 v Ružomberku. Po absolvovaní Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave bol 15. 8. 1938 povýšený na por. del. Potom pôsobil v delostreleckom pluku 8 vo Frenštáte pod Radhoštěm. Počas septembrovej mobilizácie slúžil ako pobočník veliteľa oddielu delostreleckého pluku 37 pri Opave.
Po vyhlásení Slovenského štátu v marci 1939 sa vrátil k delostreleckému pluku 201 v Ružomberku ako náčelník štábu. Po reorganizácii slovenskej armády v máji 1939 sa stal veliteľom oddielu, neskôr batérie delostreleckého pluku 2 v Brezne nad Hronom, od decembra v Ružomberku. Prvého augusta 1940 bol povýšený na npor. del. Od konca júna 1941 až do augusta sa ako veliteľ batérie zúčastnil na ťažení proti ZSSR. Ďalej slúžil ako veliteľ batérie striedavo v Ružomberku a Žiline. Dňa 30. 4. 1943 sa stal oblastným veliteľom brannej výchovy v Dolnom Kubíne. Koncom apríla 1944 bol prevelený do pracovného práporu 3 v Sabinove Pracovného zboru národnej obrany.

Povstalec

Dňa 14. 6. 1944 sa stal veliteľom batérie delostreleckého pluku 2. Východoslovenskej armády v obci Vyšný Mirošov. Po jej odzbrojení nemeckou armádou na konci augusta sa dostal na povstalecké územie. Po reorganizácii 1. čs. armády bol zaradený do II. taktickej skupiny. Dňa 11. 9.1944 sa stal veliteľom delostreleckej batérie v obrannom úseku „Kosatec“, s hlavnou líniou Kráľova Lehota – Malužiná – Čertovica. Podieľal sa na ovládnutí údolia Váhu povstalcami, a tým aj prerušení dôležitého cestného úseku z Liptovského Hrádku po Červený Kút a železničnej trate v priestore Kráľovej Lehoty. Rušil nepriateľské manévrovanie, ako i prísun posíl. Dňa 21. 9. uskutočnil úspešný palebný prepad letiska Mokraď pri Liptovskom Petri. Druhého októbra sa stal veliteľom delostrelectva celého obranného úseku „Kosatec“. Už o dva dni, 4. 10., sa jeho batéria podieľala na zničení nemeckého pancierového vlaku, ktorý chránil rekonštrukciu strategického železničného mosta nad sútokom Bieleho a Čierneho Váhu, východne od Kráľovej Lehoty. Pod jeho velením delostrelci naďalej uskutočňovali úspešné palebné prepady, okrem iného aj letiska Mokraď a nepriateľskej batérie pri Liptovskom Hrádku, ktorý povstalci dokonca dočasne ovládli. Po okupácii Brezna nad Hronom 25. 10. dostal rozkaz presunúť delostrelectvo cez Jarabú, Mýto pod Ďumbierom a Podbrezovú smerom na západ, a na Hrone sa pripojiť k povstaleckým jednotkám. Keďže Nemci medzičasom odrezali ústupové cesty a obsadili Podbrezovú, ustúpil počas boja do doliny Bystrá smerom na Trangošku. Dňa 28. 10. bol povýšený na kpt. del. Po ústupe do hôr pôsobil v Nízkych Tatrách pri partizánskom zväzku Stalin.

V obnovenej armáde

Po prechode frontu bol 14. 2. 1945 prezentovaný v 1. čs. armádnom zbore. Od apríla 1945 pôsobil ako osvetový dôstojník vo viacerých funkciách. Dňa 15. 9. 1945 bol povýšený na škpt., 4. 2. 1947 na mjr. del. Koncom júla 1947 bol pridelený Hlavnej správe výchovy a osvety MNO do Prahy ako prednosta 4. oddelenia. Začiatkom októbra nastúpil na Vysokú školu vojenskú v Prahe. Po jej ukončení ho 1. 3. 1950 ustanovili do funkcie náčelníka 2. oddelenia 5. divízie v Prahe. Dňa 28. 2. 1951 bol povýšený na pplk. Od septembra 1950 do decembra 1951 slúžil na veliteľstve hlavného tylu na MNO v Prahe.

V generálskych funkciách

V auguste 1952 sa stal zástupcom veliteľa 14. mechanizovanej divízie v Olomouci a v júni 1953 jej veliteľom. Medzitým bol 30. 4. 1953 povýšený na plukovníka a 1. 4. 1954 menovaný do hodnosti genmjr. Od novembra 1955 do decembra 1957 absolvoval štúdium Najvyššej vojenskej akadémie K. J. Vorošilova v Moskve. Dňa 15. 7. 1958 sa stal zástupcom veliteľa 2. vojenského okruhu (od 1. 9. 1965 Východného vojenského okruhu) v Trenčíne pre operačnú a bojovú prípravu. Dňa 8. 2. 1971 sa stal inšpektorom pre materiálno-výcvikové otázky na MNO v Prahe. Na konci apríla 1972 bol preložený do zálohy. Počas vojenskej kariéry zastával aj politické funkcie. V rokoch 1964 – 1971 bol poslancom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1969 – 1971 aj Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Ako dôchodca žil v Trenčíne, kde 11. 1. 2012 vo veku nedožitých 100 rokov zomrel.


Text: PhDr. Igor Baka, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2013
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky