Generálplukovník Ján AMBRUŠ

Ján Ambruš
12.10.2018
Narodil sa 19. mája 1899 v bulharskom Gorno Mitropole, v národne uvedomelej slovenskej rodine. Strednú školu navštevoval v Nagy St. Miklosi. V roku 1915 ho ako výborného študenta prijali na kadetnú školu v rakúskom Traiskirchene, ale po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 štúdium nestihol dokončiť. Po vzniku Československa pokračoval v začatej vojenskej kariére vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po jej ukončení bol predurčený do horského delostreleckého pluku 201 v Ružomberku, kde zastával nižšie veliteľsko-štábne funkcie. V tamojšej posádke pôsobil päť rokov a následne bol premiestnený do delostreleckého oddielu 262 vo Vranove nad Topľou. Začiatky jeho pôsobenia v radoch čs. letectva sa datujú od marca 1925, keď poručíka del. Ambruša odoslali do kurzu delostreleckých pozorovateľov z lietadiel. Po 3-mesačnom výcviku, ktorý absolvoval vo Vojenskom leteckom učilišti (VLU) v Chebe, ho už ako príslušníka leteckého pluku 3 pridelili do leteckého pluku 1, na letisko Kbely pri Prahe. S účinnosťou od 24. októbra 1925 bol povýšený na nadporučíka. Od januára do polovice júla 1926 absolvoval XII. kurz pozorovateľov z lietadiel, ktorý ukončil s veľmi dobrým prospechom. Následne bol zaradený do funkcie taktického pobočníka I. perute leteckého pluku 1. Od septembra 1927 pôsobil ako zástupca veliteľa 81. letky a od polovice novembra 1927 do 28. februára 1928 bol pridelený na MNO v Prahe.

PILOT – STÍHAČ

Odtiaľ ho opätovne prevelili do leteckého pluku 1 a neskôr na vlastnú žiadosť zaradili do pilotného výcviku, ktorý absolvoval vo VLU v Prostějove od 1. júna do 7. septembra 1929. Po jeho skončení pokračoval naďalej vo výcviku ako pilot – stíhač, ktorý absolvoval 15. novembra 1929. Medzitým bol 1. októbra 1929 povýšený na kapitána. Nasledujúca vojenská dráha pilota Ambruša viedla do leteckého pluku 6 so zaradením do funkcie II. pobočníka veliteľa pluku. Koncom marca 1930 bol opäť premiestnený k MNO a zaradený ako referent III/1. všeobecne-leteckého oddelenia. Dňom 1. októbra 1931 ho ustanovili za veliteľa 43. letky leteckého pluku 6. Tam si okrem plnenia veliteľských povinností zdokonaľoval pilotné umenie a práve v tomto čase sa datuje aj jeho nástup na úspešnú dráhu športového pilota. Po prvýkrát o výborných schopnostiach leteckého akrobata mohol širokú verejnosť presvedčiť v septembri 1932 počas leteckého dňa v Prahe a o rok neskôr pri armádnych leteckých dňoch v Prahe už viedol akrobatickú skupinu. Po úspechoch Jána Ambruša na domácom nebi úspechy v zahraničí nenechali na seba dlho čakať. Už v júni 1934 získal 8. miesto na neoficiálnych majstrovstvách sveta v leteckej akrobacii, ktoré sa konali pri Paríži. Vzhľadom na svoje schopnosti a úspechy bol 30. septembra 1934 menovaný za veliteľa 1. pokusnej letky VTLÚ v Prahe – Letňanoch. V júli 1935 bol povýšený na majora letectva a v septembri 1935 v národnej súťaži vo vysokej akrobacii si vybojoval 2. miesto. V júli 1936 v rámci XI. letných olympijských hier v Berlíne získal 8. miesto v leteckej akrobacii. Okrem pretekov v akrobacii sa zúčastňoval aj na diaľkových preletoch športových lietadiel, kde dostal rôzne ocenenia. Avšak svetovú slávu mu priniesol diaľkový nonstop prelet na trati Praha – Chartúm, ktorý uskutočnil spoločne s mechanikom Vojtěchom Matěnom v máji 1938. Na čs. lietadle Tatra T-101 preleteli vzdialenosť 4 320 km a stanovili na dlhých 40 rokov svetový rekord pre malé športové lietadlá.

NÁVRAT DO VLASTI

Po rozpade ČSR v polovici marca 1939 sa Ján Ambruš vrátil na Slovensko. Ako hodnostne najvyššie postaveného letca – Slováka ho povýšili na pplk. a vymenovali  za prednostu leteckého oddelenia MNO a veliteľa letectva. V tejto funkcii, v ktorej sa boril s množstvom problémov spojených s výstavbou slovenského letectva, sa dostával do rozporov s ministrom národnej obrany gen. Ferdinandom Čatlošom, ako aj s ministrom vnútra Dr. Vojtechom Tukom. Tie nakoniec vyústili do jeho abdikácie a odchodu do výslužby k 1. augustu 1939. Dňa 3. septembra 1939 sa začala nová etapa v živote Jána Ambruša. Cez Maďarsko a Juhosláviu ilegálne odišiel do čs. zahraničného odboja. Dostal sa do Francúzska, kde už 15. októbra 1939 začal pôsobiť v rámci III. (leteckého) odboru parížskej Čs. vojenskej správy. Od apríla 1940 absolvoval preškolenie na francúzsku leteckú techniku na základni v Chartres, kde ho počas nemeckej ofenzívy pridelili k tamojšej stíhacej jednotke. Stal sa jediným čs. letcom slovenskej národnosti, ktorý sa zúčastnil bitky o Francúzsko. Po jeho kapitulácii odišiel do Veľkej Británie, kde vstúpil do Kráľovského vojenského letectva (RAF). Najskôr pôsobil ako príslušník 310. čs. stíhacej perute a od 9. septembra 1940 vo funkcii veliteľa 312. čs. stíhacej perute. Nešťastným dňom pre 312. čs. peruť, ako aj pre Ambruša samého sa stal 13. október 1940, keď ako veliteľ roja omylom zostrelil britské lietadlo, ktorého posádka zahynula a druhé lietadlo poškodil. Okrem neho však mala na tejto tragickej udalosti svoj podiel aj britská letová kontrola, ktorá v operačnej oblasti nehlásila vlastné lietadlá. Druhá tragická udalosť sa stala o dva dni neskôr, keď roj vedený S/Ldr. Ambrušom stratil orientáciu, následkom čoho dvaja piloti opustili na padákoch svoje stíhačky a on sám musel so svojím lietadlom núdzovo pristáť. Vzhľadom na jeho relatívne vysoký vek 41 rokov, ako aj na vyššie uvedené tragické udalosti,  bol dňom 17. decembra 1940 z funkcie odvolaný a premiestnený k Inšpektorátu čs. letectva. Exilové vedenie čs. MNO v Londýne hodlalo využiť jeho záujem o politiku, ako aj vynikajúce vystupovanie, jazykovú vybavenosť a športovú slávu na plnenie úloh spojených s náborom nových príslušníkov do čs. armády. Tejto úlohy sa Ambruš, od 7. marca 1941 pplk. letectva, zhostil ako člen čs. vojenskej misie v Kanade a svoje poslanie úspešne plnil od júna 1941 do februára 1943, keď bol vymenovaný za vojenského a leteckého atašé pre Kanadu.

POLITIK

Do povojnového Československa sa vrátil v hodnosti plukovníka (od 7. 3. 1945) a 28. októbra 1945 bol ustanovený do funkcie veliteľa letectva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. Jeho zásluhy v boji proti fašizmu boli ocenené aj povýšením do hodnosti brigádneho generála k 1. decembru 1945. Vzhľadom na dlhodobý záujem o politické dianie vložil Ambruš svoje sily a um do politickej dráhy. Výsledok sa prejavil už v parlamentných voľbách v máji 1946, keď ho zvolili za poslanca Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Jeho politická činnosť však neušla pozornosti členov KSČ, ktorí hneď po uchopení moci v štáte navrhli dňom 29. februára 1948 jeho prepustenie z armády a k 21. decembru 1948 odňali vojenskú hodnosť. Sám Ambruš však ešte pred doručením prepúšťacieho dekrétu odišiel do exilu. Najskôr do Veľkej Británie, neskôr do USA. V zahraničí sa aktívne zapojil do krajanského hnutia a stal sa jedným zo spoluzakladateľov Rady slobodného Československa. V civilnom živote sa uplatnil ako konštruktér. Po odchode do dôchodku žil v domove pre seniorov v Chicagu (USA). Na sklonku života sa dočkal rehabilitácie. Vrátili mu hodnosť brig. gen. a prezident ČSFR ho dňom 10. decembra 1991 povýšil do hodnosti generálplukovníka. Zomrel 21. januára 1994 v Chicagu. Jeho telesné pozostatky boli prevezené do vlasti a uložené na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí. Rozkazom prezidenta Slovenskej republiky č. 8 zo 16. septembra 2003 bol leteckej základni v Prešove zapožičaný čestný názov Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša.
 
Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VHU
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2008