Húfnica z Uralu

Húfnica z Uralu
06.12.2018
122-mm húfnica D-30 s výrobným číslom 3035 tvorí od roka 1993 súčasť zbierkového fondu VHÚ – VHM Piešťany. Vyrobil ju závod na Urale, vo Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg) začiatkom roka 1986. Do výzbroje čs. armády bola prijatá v decembri v tom istom roku. Od decembra 1986 do júna 1987 bola uložená vo VÚ 1217 Moldava nad Bodvou. Začiatkom júla 1987 prevzal húfnicu VÚ 2071 Karlove Vary. V apríli 1991 bola húfnica znovu uložená v Moldave nad Bodvou.
Začiatkom septembra 1993 bola odovzdaná vznikajúcemu Vojenskému múzeu v Trenčíne. V súčasnosti je vystavená v expozícii VHM v Piešťanoch. Vývoj novej 122-mm húfnice, ktorá mala vo výzbroji plukovného a divízneho delostrelectva nahradiť dovtedy používanú 122-mm húfnicu vzor 38, začali v Sovietskom zväze v roku 1950. V konštrukčnej kancelárii Delostreleckého závodu číslo 9 vo Sverdlovsku. V rámci vývojových prác využili okrem iného aj poznatky z konštrukcie trofejných nemeckých viacramenných lafiet. Výsledkom bol prototyp, ktorého konštrukcia trojramennej lafety umožňovala kruhovú streľbu v odmere 360º pri námere od -7 º do +70 º.
V roku 1960 bola zavedená do výzbroje Sovietskej armády pod označením 122-mm húfnica D-30. Sériová výroba sa rozbehla začiatkom roka 1961. Koncom roka 1963 bola do výzbroje prijatá 122-mm húfnica D-30A (index 2A18M), ktorá mala lepšie brzdovratné zariadenie, upravenú úsťovú brzdu a ťažné zariadenie. Na streľbu z húfnice sa používal náboj delený trieštivo-trhavý 122-EOF-D30 so strelou OF-462, náboj delený priepalný ZVVK9 so strelou BK-13, náboj delený dymový ZVD2 so strelou P-4-D a náboj delený osvetľovací so strelou Š-463Ž. Československej vojenskej delegácii húfnicu predviedli v roku 1975. Do výzbroje čs. armády sa zaviedla v roku 1979. Začiatkom jesene 1979 boli s dvoma kusmi húfnic uskutočnené vo Vojenskom výcvikovom priestore Doupov jazdné a strelecké skúšky. Počas jazdných skúšok najazdili húfnice v závese za ťažnými vozidlami po cestách 800 km a po poľných cestách a v teréne ďalších 500 km. V rámci streleckých skúšok bolo z každej húfnice vystrelených 65 výstrelov. Skúšky dopadli dobre. V rokoch 1980 – 1989 nám Sovietsky zväz dodal 258 húfnic D-30A. Prvých 10 ks bolo pridelených vojenským vysokým a stredným školám pre potreby výučby a výcviku. Húfnice D-30A nahradili vo výzbroji delostreleckých plukov motostreleckých divízií všetky dovtedy používané 122-mm húfnice vzor 38/74. Po reorganizačných zmenách v čs. armáde začiatkom 90. rokov 20. storočia tvorili húfnice D-30A časť delostreleckej výzbroje mechanizovaných a tankových divízií. Po roku 1993 v rámci delenia bývalej federálnej armády prevzala Armáda Slovenskej republiky do svojej výzbroje 76 húfnic. Väčšina z nich bola vo výzbroji mechanizovanej divízie v Prešove a čiastočne aj tankovej divízie v Topoľčanoch. Po reorganizačných zmenách v roku 1995 sa húfnice D-30A nachádzali vo výzbroji mechanizovaných brigád v Bratislave, Michalovciach, v delostreleckej brigáde v Brezne, vo VTSÚ Záhorie a vo Vojenskej akadémii Liptovský Mikuláš. Postupne sa ich počet v útvaroch znižoval a začiatkom roka 2010 boli vyradené z výzbroje.
 
Technicko-taktické údaje:
Obsluha: 6 osôb
Hmotnosť v pochodovej polohe: 3 400 kg
Hmotnosť v bojovej polohe: 3 300 kg
Dĺžka v pochodovej polohe: 5,4 m
Šírka v pochodovej polohe: 1 654 mm
Výška: 1 800 mm
Dostrel maximálny: 15 300 m
Rýchlosť streľby bojová: 8 výstrelov/ min
Rýchlosť na ceste maximálna: 60 km/h
Rýchlosť po poľných cestách maximálna: 30 km/h
Rýchlosť v teréne maximálna: 10 km/h
 
Text: Peter Turza, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: Miroslav Mihálik, VHÚ – VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2014