Husársky podmaršal Michal Fábry
Hlavný pruský protivník – habsburská ríša disponovala vtedy značným potenciálom, ktorý tvorilo 54 peších plukov (z toho 8 uhorských) v sile vyše 126 000 mužov, 40 jazdeckých plukov (z toho 10 husárskych) s počtom viac než 30 000 mužov, takmer 17 000 hraničiarov a približne 3 500 príslušníkov delostrelectva a technických druhov vojsk.
Rozhodol sa pre husárov
V tejto vojne sa začala kariéra mnohých mladých mužov z Uhorska. Jedným z nich bol aj 17-ročný Michal Fábry. Narodil sa roku 1739 v Bratislave. Z dostupných prameňov sa nedá zistiť, či bol šľachtického alebo meštianskeho pôvodu. Na jeho šľachtický pôvod by poukazovala skutočnosť, že začal slúžiť ako kornet v husárskom pluku, ktorého vtedajším majiteľom bol generál Gabriel Špléni a veliacim plukovníkom Mikuláš Berzevici.V tomto pluku mladý dôstojník Michal Fábry získaval bojové skúsenosti hneď na začiatku sedemročnej vojny v zrážke pri Günthersdorfe v Sasku a začiatkom mája 1757 v bitke pri Štěrboholoch, po ktorej hlavné sily porazenej habsburskej armády ustúpili do Prahy, vzápätí obkľúčenej Prusmi. Nasledujúci rok Fábry bojoval v bitkách pri Saalfelde a Maxene. V ďalšom priebehu vojny pôsobil pluk, ktorého majiteľom sa roku 1762 stal generál Imrich Esterházi, v Sliezsku a Lužiciach. Po skončení vojny, v ktorej
Michal Fábry utrpel početné zranenia a vyslúžil si hodnosť nadporučíka, pluk dislokovali v Hradci Králové.
Roku 1768 Esterháziho pluk rozpustili a jeho príslušníkmi posilnili viacero husárskych plukov zdecimovaných vojnou. Fábry sa dostal do cisárskeho (neskôr 1.) husárskeho pluku, kde ho roku 1769 povýšili na ritmajstra, čiže kapitána. O tri roky neskôr, teda vo veku 33 rokov, bol už podplukovníkom.
V apríli 1784 Michala Fábryho vymenovali za plukovníka a veliteľa Erdődyho (neskôr 9.) husárskeho pluku. Bol to kontinuitne najstarší husársky pluk v habsburskej armáde, ktorý zriadili už roku 1689 a mal bohaté tradície a skvelú povesť. Plukovník Fábry nasledujúce štyri roky vo funkcii veliteľa úspešne pokračoval v šírení mena tohto pluku. Na začiatku bojových akcií poslednej protitureckej vojny Fábryho pluk v zostave brigády generálmajora Schmerzinga pôsobil od roku 1788 v Bukovine a Moldavsku. Pripadla mu úloha narúšať bojové akcie Turkov v tomto priestore, a najmä likvidovať spojenie a zásobovanie nepriateľa medzi významnými strategickými mestami Chotín (na dnešnej Ukrajine) a Jasy (Iaşi v dnešnom Rumunsku). Fábry s dvoma diviziónmi (oddielmi), čiže 4 švadrónami svojho pluku, štyrmi kompániami (stotinami) 2. valašského pluku s dvomi delami a polstotinou ostrostrelcov po predchádzajúcom prieskume bojom 22. marca 1788 o 4. hodine nadránom pri pevnosti Botoşani napadol a po tvrdom boji zahnal na ústup konvoj pašu Ibrahima Nasira v sile vyše 1 100
mužov: 600 janičiarov a 500 sipahiov a tromi poľnými delami. Paša tak nemohol zásobiť obliehaný Chotín, no pri obci Larga zaujal obranné postavenie, posilnil sa tromi stotinami tatárskych jazdcov a odtiaľ znepokojoval habsburské jednotky.
Dobyl hlavné mesto Moldavska
Dňa 18. apríla plukovník Fábry na čele pluku opäť zaútočil na pašu, zmocnil sa jeho tábora a zahnal ho za rieku Prut. Svoj úspech potom korunoval hneď nasledujúci deň, keď dobyl hlavné mesto Moldavska Jasy, kde Fábryho husári ukoristili 2 turecké bojové zástavy, 3 kanóny, 7 veľkých bubnov, množstvo vojenského materiálu a 156 vozov naložených múkou. Fábry vzápätí vyslal dve švadróny vedené ritmajstrom Andrejom Szörényim za unikajúcim moldavským vojvodom Alexandrom Ypsilantym, ktorého aj so sprievodom zajali. Turci sa márne snažili vyslobodiť svojho spojenca. Husári ich odrazili a cenného zajatca dopravili na veliteľstvo armádneho zboru do Černovíc (Černivci na dnešnej Ukrajine).Ocenením Fábryho úspešného bojového a veliteľského pôsobenia na moldavskom
ťažení bolo jeho vymenovanie za generálmajora cisárskym reskriptom zo 4. júna 1788.
Novovymenovaný generál odovzdal velenie husárskeho pluku svojmu krajanovi a dovtedajšiemu zástupcovi Ladislavovi Kostolánimu, rodákovi zo Zemianskych Kostolian, a sám sa ujal funkcie veliteľa brigády v divízii poľného maršala Špléniho.
Roku 1789 Fábryho jazdecká brigáda bojovala v okolí Mehadie (v dnešnom juhozápadnom Rumunsku) a na jeseň Fábry osobne riadil obliehanie významnej strategickej pevnosti Kladovo v Srbsku. Jej turecká posádka kapitulovala 9. novembra 1789.
Fábryho brigáda potom rad radom oslobodila od Turkov a obsadila asi 150 obcí v severovýchodnom Srbsku, pričom vytlačila nepriateľa za rieku Timok. Za zásluhy v bojoch na Balkáne bol generálovi Fábrymu roku 1790 udelený Rytiersky kríž Radu Márie Terézie.
Skon v uniforme
Roku 1793, keď vypukla prvá koaličná vojna proti revolučnému Francúzsku, Fábryho povýšili na poľného podmaršala. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav v dôsledku utŕžených zranení počas dovtedajšej vojenskej služby Michala Fábryho stiahli z frontu a 1. decembra 1794 penzionovali. Na dôchodku žil striedavo vo Viedni a v rodnej Bratislave. Nebol to však definitívny koniec jeho vojenskej služby. Na jar 1809, keď Napoleonova armáda neuveriteľne rýchlo napredovala do srdca rakúskeho cisárstva, 70-ročný podmaršal Fábry dobrovoľne narukoval do uhorského insurekčného vojska, ktorému velil uhorský palatín Jozef Habsburský. Podmaršal Michal Fábry plnil zväčša štábno-organizačné a kontrolné úlohy a pri výkone vojenskej služby ho 9. októbra 1809 v zadunajskom mestečku Mór zastihla neúprosná smrť.Text: doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: zobrazenie veliteľa 9. husárskeho pluku v monografii pluku
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.11/2010
