Plukovník in memoriam Jozef Gabčík

20.06.2011 -
Na vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas prezenčnej služby absolvoval aj poddôstojnícku školu v Prešove a po jej ukončení ho vyradili ako desiatnika. Vojenská profesia sa mu zapáčila, pretože v roku 1934 podpísal zmluvu na ďalších 6 rokov. Po tragickej smrti brata Michala však na naliehanie otca 1. apríla 1937 ukončil svoj záväzok v armáde a vrátil sa domov, resp. bližšie k domovu. Zamestnal sa v továrni na výrobu bojových plynov v Žiline, kde pracoval až do 1. decembra 1938. Pri prevádzkovej havárii sa nadýchal bojových chemických látok a len šťastnou náhodou neprišiel o zrak. Po tomto úraze sa stal vedúcim skladu bojových chemických látok v Skalke pri Trenčíne.

Útek do zahraničia

Na jar 1939, keď sa dozvedel o útekoch ľudí do Poľska, začal tiež zvažovať svoj odchod. Po dohovore s priateľom Jánom Doruškom prekročili 5. júna 1939 slovensko-poľskú hranicu. Po krátkom čase sa dostali na krakovský čs. konzulát, kde sa prihlásili do čs. armády. J. Gabčík potom niekoľko týždňov strávil v tábore v Bronowiciach a 28. júla 1939 loďou odplával do Francúzska, kde 2. augusta 1939 vstúpil do Cudzineckej légie. Zaradili ho do 1. pluku dislokovaného v posádke Sidi-bel-Abbes v Alžírsku. Po vypuknutí vojny sa vrátil do Francúzska, do výcvikového tábora v Agde, kde 26. septembra 1939 bol zaradený do 12. roty čs. pešieho pluku 1, a stal sa zástupcom veliteľa čaty (od 22. decembra 1939 v hodnosti rotného). Počas vojenských operácií vo Francúzsku do bojov zasiahol ako veliteľ guľometného družstva pri rieke Marne 13. júna 1940. Po porážke Francúzska odišiel do Veľkej Británie. Po tamojšom vzniku 1. čs. zmiešanej brigády v lete 1940 ho zaradili ako výkonného rotmajstra k 3. rote pešieho práporu I. Začiatkom jesene ho presunuli do Leamingtonu, kde absolvoval výcvik spolu s britskou domobranou a bol nápomocný pri odstraňovaní následkov po nemeckom bombardovaní. Po prvý raz ho vyznamenali 9. decembra 1940 Čs. vojnovým krížom 1939. Vo februári 1941 absolvoval kurz na rotmajstrov pechoty v zálohe a 7. marca 1941 ho povýšili do hodnosti rotmajstra pechoty. Jeho žiadosť o preloženie k letectvu zamietli.

V špeciálnom kurze

Do výcviku pre špeciálne úlohy ho s jeho súhlasom zaradili 17. júla 1941. Hlavným kritériom zaradenia bola dobrovoľnosť, dobrý zdravotný stav, odporúčanie veliteľa a nadriadených veliteľov. Pred zaradením do výcvikovej jednotky síce každého ešte raz preverovali, ale len povrchne. Tak sa stalo, že vybrali aj psychicky a morálne labilných jednotlivcov, akým sa neskôr ukázal aj Karel Čurda, (člen skupiny OUT DISTANCE vysadenej 28. marca 1942), ktorý napokon celú skupinu zradil. Po zvládnutí úderného a sabotážneho kurzu J. Gabčík absolvoval aj parakurz v Ringway pri Manchestri a strelecký kurz v Škótsku. Dňa 20. októbra 1941 odišiel na 5-dňový dokončovací kurz v streľbe a narábaní s výbušninami. Vymenovali ho za veliteľa skupiny ANTHROPOID, ktorej úlohou bolo uskutočnenie atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Túto úlohu mal splniť už v deň štátneho sviatku 28. októbra 1941 spolu s rotným Karlom Svobodom. Akcia mala byť reakciou na hromadný teror a masové vraždenie, ktoré R. Heydrich rozpútal po svojom príchode do Prahy. Vzhľadom na to, že K. Svoboda sa pri výcviku zranil, J. Gabčík si vybral ako náhradníka Jana Kubiša, svojho dávneho priateľa ešte z Poľska z roku 1939. Ich poslaniu sa pripisoval veľký význam; pred odletom obidvoch prijal aj prezident Edvard Beneš.

V Protektoráte Čechy a Morava

Vyslanie skupiny s teroristickým poslaním vyplynulo zo skutočnosti, že na jeseň 1941, keď nemecké vojská ešte víťazne postupovali do vnútrozemia Sovietskeho zväzu, Spojenci vyčítali československej emigrácii, že nemecké vojská bojujú proti nim českými zbraňami a že vlastne Česi pomáhajú Nemcom viesť vojnu. Preto bolo podnietenie národného odboja a prechod k veľkým akciám dôležité a z hľadiska londýnskych osnovateľov atentátu na R. Heydricha politicky nevyhnutné.

Dňa 28. decembra 1941 štartovalo lietadlo Halifax na palube so 7 príslušníkmi troch výsadkových skupín Silver A, Silver B a ANTHROPOID. Zoskok dvojice Gabčík – Kubiš sa uskutočnil po polnoci pri obci Nehvizdy pri Prahe (mali byť vysadení pri Plzni), odtiaľ sa obidvaja dostali do Rokycian. J. Gabčík a J. Kubiš v spolupráci s domácim odbojom a parašutistami npor. pech. Adolfom Opálkom a ppor. pech. Josefom Valčíkom 27. mája o 10.35 uskutočnili atentát na R. Heydricha. Kat českého národa utrpel ťažké zranenie, ktorému podľahol 4. júna 1942. Nasledoval obrovský teror, zastrašovanie a hľadanie atentátnikov. Počas vlny represálií J. Gabčík našiel úkryt v krypte kostola Sv. Cyrila a Metoda v Resslovej ulici, kde 18. júna 1942 po nerovnom boji s nepriateľskou presilou prenasledujúcich, ktorých na stopu priviedol K. Čurda, spáchal samovraždu.

J. Gabčík bol statočným vlastencom, nebojácnym a disciplinovaným vojakom, ktorý splnil rozkaz. Musel si byť vedomý, že ide na istú smrť a nedožije sa konca vojny. Ako neochvejnému hrdinovi mu patrí naša úprimná úcta aj po vyše šiestich desaťročiach! V roku 2002 bol povýšený do hodnosti plk. In memoriam Armády Českej republiky a 22. novembra 2005 aj Ozbrojených síl SR. Od roku 1997 nesie 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline čestný názov Žilinský pluk Jozefa Gabčíka.


Text: PhDr. František CSÉFALVAY, CSc., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 4/2010

©2009 - Vojenský historický ústav (VHÚ), Všetky práva vyhradené