Jednomotorové prúdové podzvukové ľahké cvičné lietadlo L-29

Aktualizované: 07. Máj 2012 —

Jednomotorové prúdové podzvukové ľahké cvičné lietadlo L-29 výrobné číslo 89 2845, 28. série patrí do zbierkového fondu Vojenského historického ústava Bratislava – Vojenského historického múzea Piešťany. Prvý raz vzlietlo na podnikovom letisku Aero Vodochody 21. marca 1968. Lietadlo pilotoval pilot Dávid a let trval 40 minút s jedným pristátím.
Lietadlo pôsobilo od apríla 1968 v leteckom pluku Zvolen. Po obsadení letiska Sovietskou armádou v auguste 1968 v Piešťanoch až do 10. apríla 1970, keď prešlo na juh Čiech. V leteckom pluku v Českých Budějoviciach slúžilo do marca 1976, keď ho odovzdali do Leteckých opravovní Trenčín na prvú generálnu opravu (GO).

Výcvik mladých pilotov

Po nej lietadlo prevzal letecký školský pluk v Piešťanoch. Tam a neskôr na letisku v Košiciach lietadlo do 15. decembra 2000 slúžilo na výcvik mladých pilotov. Potom ho prevzali príslušníci leteckej základne Kuchyňa, kde pôsobilo až do svojho vyradenia z prevádzky 1. októbra 2003. Stroj bol udržiavaný v prevádzkyschopnom stave do 17. mája 2004. Potom ho na základe zmluvy o bezodplatnom prevode správy hnuteľného majetku štátu č. 23/783 medzi Úradom pre investície a akvizície Ministerstva obrany SR a VHÚ Bratislava previezli z Kuchyne do expozície múzea v Piešťanoch.
Lietadlo L-29 výr. č. 892845 nalietalo dovedna 3 824 hodín 54 minút a uskutočnilo 7 698 pristátí. Posledný let absolvoval 17. septembra 2003 pilot Krčík. Lietadlo bolo v prevádzke od prvého vzletu 35 rokov, 6 mesiacov a 10 dní. Prešlo štyrmi generálnymi opravami. Do lietadla postupne namontovali 14 motorov M-701c 500. Lietadlo pilotovalo niekoľko pilotov. Okrem iného aj veliteľ 3. zboru letectva a PVO vo Zvolene, neskorší štátny tajomník Ministerstva obrany SR Ing. Jozef Pivarči, veliteľ LZ Piešťany plk. Miroslav Sluka, veliteľ LZ Prešov plk. Marián Dzurila či rektor VLA gen. M. R. Štefánika v Košiciach plk. Ladislav Lacko. Svoju pilotnú kariéru na ňom začínal i člen akrobatickej skupiny „Biele albatrosy" Ing. Peter Lele. V súčasnosti je lietadlo v kamufláži z roku 2001 umiestnené v stálej expozícii múzea, v hale č. 1. Je vystavované s výzbrojou. Na dvoch krídlových zavesníkoch BD3-53 má podvesené vypúšťacie zariadenia R-57/4M. Múzeum vlastní 12 kusov L-29. Medzi najvzácnejšie patrí lietadlo výr. č. 19 0007 nultej série, ktoré vyrobili v marci 1962. Lietadlo sa v súčasnosti nachádza na podstavci v LZ Prešov.

Projekt C-29

V polovici päťdesiatych rokov potrebovalo československé vojenské letectvo ľahké cvičné prúdové lietadlo na zdokonaľovací výcvik pilotov. Projekt dostal označenie C-29 a viedol ho hlavný konštruktér Ing. Zdeněk Rublič, aerodynamik Dr. Ing. Jozef Hoško a za pevnostné výpočty zodpovedal Ing. Ján Hlava. Dokončili ho v apríli 1956. Oproti konečnej podobe mal koncové nádrže na krídle a výrazné vzopätie vodorovných chvostových plôch. Na využitie lietadla vo vtedajšej Varšavskej zmluve bolo potrebné, aby bolo schválené v ZSSR. Nastali zmeny. Axiálny kompresor nahradil radiálny menej citlivý na drsné poľné podmienky. Palivové nádrže z koncov krídel zmizli. Zvýšila sa kapacita vnútorných nádrží. Bolo vyrobených päť prototypov. Meškal však vývoj motora. Preto sa na začiatku letových skúšok využil britský motor ASV-8 Viper, ktorý sa osvedčil v lietadlách Jet Provost. Prvý vzlet prototypu 03 sa uskutočnil 5. apríla 1959. Lietadlo pilotoval Rudolf Duchoň a let prebehol bez problémov. 12. júla 1960 nasledovalo zalietanie lietadla 01 s namontovaným československým motorom M -701.

Víťazný Delfín

V roku 1961 sa hlavným konštruktérom sa stal Ing. Ján Vlček. V auguste toho roku sa na letisku Monino v Moskovskej oblasti uskutočnili porovnávacie skúšky cvičných prúdových prototypov. Československé lietadlo uspelo v súťaži so sovietskym Jak-32 a poľskou TS-11 a stalo sa cvičným prúdovým strojom pre celú Varšavskú zmluvu (okrem Poľska). Do konca roku 1974 bolo dovedna vyrobených 3 665 lietadiel L-29 (Aero Vodochody 1943 a Let Kunovice 1 722 kusov). Lietadlo dostalo obchodný názov Delfín a vyvážalo sa okrem ZSSR do Bulharska, Číny, Egypta, Ghany, Indonézie, Iraku, Maďarska, NDR, Nigérie, Rumunska, Sýrie, Vietnamu a Ugandy.

Základné takticko-technické údaje:

Dĺžka	10,81 m
Rozpätie	10,29 m
Výška	3,126 m
Ťah motora	8.73 kN
Hmotnosť vzletová max.	3 586 kg
Dĺžka rozjazdu betón	600 m
Dĺžka dojazdu betón	550 m
Rýchlosť max. vodorovná H = 5000 m	622 km/h
Rýchlosť max. prípustná	820 km/h
Rýchlosť pristávacia	140 –150 km/h
Dostup praktický	10 900 m