Kríž a medaila

Čs. vojnový kríž a Pamätná medaila
27.05.2020
Medzi prvé právne úkony po vzniku Československa patrilo prijatie zákona č. 61/1918 z 10. decembra 1918, ktorým sa zrušili šľachtické tituly a rady, ale aj väčšina vyznamenaní rakúsko-uhorskej monarchie.
 
Zároveň však bolo treba pamätať na činy príslušníkov zahraničného vojska, ktorí prispeli k vzniku novej republiky. S cieľom morálne oceniť všetkých, ktorí sa do boja o samostatné Československo zapojili, zriadila v Paríži československá zahraničná dočasná vláda dekrétom zo 7. novembra 1918 prvé najvyššie vojenské vyznamenanie – Československý vojnový kríž.

Čs. vojnový kríž 1914 – 1918

Legalizovaný bol zákonom č. 243/1920 z 10. apríla 1920. Udeľovaný bol ministerstvom vojny do 15. marca 1939 vojakom čs. vojsk za osobnú statočnosť pred nepriateľom a iné záslužné bojové činy, tiež jednotkám čs. vojsk z prvej svetovej vojny, vojakom spojeneckých armád, ktorí bojovali po boku čs. jednotiek. Výnimočne mohol byť udelený aj osobám, ktoré prispeli k oslobodeniu ČSR v prvej svetovej vojne a nepatrili ani do jednej spomenutej skupiny. V roku 1919 bolo vyznamenanie udeľované za bojové vystúpenie na Slovensku. Vyznamenanie je symbolom zjednotenia štyroch súčastí republiky: Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska.
 
Kríže boli vydávané v rokoch 1918 – 1920, 1920 – 1938 a 1945 – 1946. Existuje niekoľko variantov, ktoré sa od seba mierne odlišujú. Razený bol z bronzu, skladá sa zo štyroch vzájomne sa prelínajúcich kruhov, na ktorých sú znaky Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska. Na rubovej strane sa na všetkých kruhoch nachádzajú lipové trojlístky, v strede plastické iniciály ČS. Na stuhe sa môžu nachádzať štylizované lipové lístky, lipové ratolesti, strieborné alebo zlaté hviezdičky (za boje na Slovensku), udeľované za pochvaly. Autorom výtvarného návrhu bol francúzsky sochár Antoine Bourdelle.
 
V zbierkach VHM Piešťany sa nachádza päť kusov tohto radu. Z toho jeden s bronzovou lipovou ratolesťou a dvoma bronzovými hviezdičkami a udeľovacím dekrétom č. 5640 pre desiatnika Aloisa Hegra.

Pamätná medaila

V roku 1948 vznikali v rámci spomienky na 30. výročie sformovania niektorých jednotiek tzv. plukovné medaily, medzi nimi aj Pamätná medaila Československého dobrovoľníckeho zboru v Taliansku. Československý dobrovoľnícky zbor vznikol z českých a slovenských zajatcov v tábore Santa Maria Capua Vettere 15. januára 1917. V priebehu roka 1917 a do apríla 1918 získal masovú základňu vyše 10-tisíc príslušníkov. Definitívnym obratom vo formovaní čs. jednotiek v Taliansku sa stala zmluva medzi talianskou vládou a ČSNR v Paríži o zriadení samostatného čs. vojska v Taliansku zo dňa 21. apríla 1918.
 
Medaila bola založená 21. apríla 1948 a udeľovala sa za účasť v bojoch v Taliansku v roku 1918 a v bojoch na Slovensku v rokoch 1918 – 1919. Udeľovala ju Čs. obec legionárska. Jej nosenie na uniforme upravoval výnos MNO č. j. 69658/I. odbor z 11. decembra 1947. Nosila sa na ľavej strane v poradí za všetkými československými a spojeneckými vyznamenaniami.
 
Na lícnej strane je na celej ploche umiestnený taliansky legionár v pokľaku s klobúkom, v pravej ruke má zbraň, v hornej časti je nápis „ČS. DOBROVOLECKÝ SBOR V ITÁLII“, v dolnej časti je letopočet. Na rubovej strane sa opakuje motív – klobúk talianskych bersaglierov, nad ním veľká „30“, v hornej časti nápis „PAMĚTNÍ MEDAILE“, v dolnej časti „1918 – 1948“ s dvoma lipovými ratolesťami. Razená je z bronzu. Stuha je červená s modro-bielymi okrajmi a piatimi bielo-zelenými pásikmi.
 
Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 9/2019