Lietajúca rušička
Vrtuľník Mi-8PPA patrí do kategórie ťažkých vojenských vrtuľníkov so špeciálnou výbavou pre vedenie rádioelektronického boja prostriedkami rádioelektronického rušenia (RER) ako rádiotechnický rušič skupinovej ochrany, určený na zabezpečenie bojovej činnosti letectva frontu. Je určený na zníženie dosahu a aktívne rušenie pozemných rádiolokátorov vytvárajúcich jednotné rádiolokačné pole protivníka; na zisťovanie vzdušných cieľov, navádzanie stíhacieho letectva (NADGE, LARS, SRU, STRU, AWACS), riadiacich, prehľadových a navádzacích rádiolokátorov protilietadlových raketových komplexov protilietadlového delostrelectva (HAWK, NAIK – HERKULES) a rádiolokačných výškomerov protivzdušnej obrany protivníka.
Rádioelektronické rušenie
Pre tento účel je vrtuľník vybavený dvoma súpravami aktívneho rušiča SPS-63, pracujúcimi v kmitočtovom pásme 10 cm. Každá súprava má tri vysielače s výkonom 3 × 250W, jednou súpravou aktívneho rušiča SPS-66, ktorá pracuje v kmitočtovom pásme 23 cm s dvoma vysielačmi, s výkonom 2 × 250W a jednou súpravou aktívneho rušiča SPS-5M2, ktorá pracuje v metrovom pásme, so šiestimi vysielačmi s výkonom 6 x 40W. Stanice SPS-63 a SPS-66 vyžarujú rušiaci signál šumový, s plynulou frekvenčnou väzbou, šumový s presným naladením na rušiacu frekvenciu alebo šumový so synchrónne riadenou väzbou. Stanica SPS-5M2 vyžaruje šumový širokopásmový rušiaci signál.
Sovietski konštruktéri uvažovali umiestniť prostriedky rádioelektronického rušenia na palubu vrtuľníkov už začiatkom šesťdesiatych rokov. Na to bol určený vrtuľník Mi-4. S príchodom novej generácie vrtuľníkov Mi-8 nastala možnosť montovať zariadenia RER do tohto stroja. Jedným z prvých vrtuľníkov na vedenie rádioelektronického boja prostriedkami RER sa stal vrtuľník Mi-8PP (Постановщик Помех). Do stroja bolo namontované zariadenie „Поле“. Tieto vrtuľníky boli jednotkám Sovietskej armády dodávané v rokoch 1973 – 1974. Takmer súčasne boli dodávané aj vrtuľníky Mi-8SMV vybavené zariadením „Смальта-В“. Zariadenie bolo určené predovšetkým na rušenie amerických protilietadlových komplexov „HAWK“. V druhej polovici 70. rokov minulého storočia bol postavený vrtuľník Mi-8PPA, ktorý mal na palube zariadenia „Азалиа“ a „Фасоль“.
Vrtuľník Mi-8PPA je postavený na báze vrtuľníka Mi-8T. Je celokovovej konštrukcie s dvoma turbohriadeľovými motormi TV2-117A, s mechanickým pohonom rotorov cez hlavný reduktor VR-8. Motory, hlavný reduktor a hydrobloky sú umiestnené v nadstavbe nad trupom. Vrtuľník má klasické usporiadanie rotorov, jeden päťlistový, nosný a jeden trojlistový, vyrovnávací rotor. Trup pološkrupinovej konštrukcie je delený na tri konštrukčné časti: prednú, strednú a zadnú. Stredná časť je prepážkou rozdelená na kabínu palubného operátora prostriedkov RER a prístrojový priestor, v ktorom sú namontované prostriedky RER. Vrtuľník je vybavený trojbodovým pevným kolesovým podvozkom, čelového typu, doplneným o chvostovú ostrohu. Na zvýšenie doby letu sú na vrtuľníku nainštalované zväčšené prídavné nádrže (ľavá 1 130 l a pravá 1 040 l). Charakteristickým znakom vrtuľníkov Mi-8PPA sú antény prostriedkov RER po stranách trupu a šesť tepelných výmenníkov na spodnej časti trupu.
Sovietski konštruktéri uvažovali umiestniť prostriedky rádioelektronického rušenia na palubu vrtuľníkov už začiatkom šesťdesiatych rokov. Na to bol určený vrtuľník Mi-4. S príchodom novej generácie vrtuľníkov Mi-8 nastala možnosť montovať zariadenia RER do tohto stroja. Jedným z prvých vrtuľníkov na vedenie rádioelektronického boja prostriedkami RER sa stal vrtuľník Mi-8PP (Постановщик Помех). Do stroja bolo namontované zariadenie „Поле“. Tieto vrtuľníky boli jednotkám Sovietskej armády dodávané v rokoch 1973 – 1974. Takmer súčasne boli dodávané aj vrtuľníky Mi-8SMV vybavené zariadením „Смальта-В“. Zariadenie bolo určené predovšetkým na rušenie amerických protilietadlových komplexov „HAWK“. V druhej polovici 70. rokov minulého storočia bol postavený vrtuľník Mi-8PPA, ktorý mal na palube zariadenia „Азалиа“ a „Фасоль“.
Vrtuľník Mi-8PPA je postavený na báze vrtuľníka Mi-8T. Je celokovovej konštrukcie s dvoma turbohriadeľovými motormi TV2-117A, s mechanickým pohonom rotorov cez hlavný reduktor VR-8. Motory, hlavný reduktor a hydrobloky sú umiestnené v nadstavbe nad trupom. Vrtuľník má klasické usporiadanie rotorov, jeden päťlistový, nosný a jeden trojlistový, vyrovnávací rotor. Trup pološkrupinovej konštrukcie je delený na tri konštrukčné časti: prednú, strednú a zadnú. Stredná časť je prepážkou rozdelená na kabínu palubného operátora prostriedkov RER a prístrojový priestor, v ktorom sú namontované prostriedky RER. Vrtuľník je vybavený trojbodovým pevným kolesovým podvozkom, čelového typu, doplneným o chvostovú ostrohu. Na zvýšenie doby letu sú na vrtuľníku nainštalované zväčšené prídavné nádrže (ľavá 1 130 l a pravá 1 040 l). Charakteristickým znakom vrtuľníkov Mi-8PPA sú antény prostriedkov RER po stranách trupu a šesť tepelných výmenníkov na spodnej časti trupu.
Lietal v Sovietskej armáde
V expozícii Vojenského historického múzea v Piešťanoch sa nachádza vrtuľník Mi-8PPA
s výrobným číslom 9797520. Bol vyrobený 27. júna 1979, pravdepodobne v závode v Ulan Ude. Od výroby do prvej generálnej opravy (v novembri 1983) nalietal 162 hodín a 5 minút, pravdepodobne v niektorej jednotke sovietskeho letectva. Po generálnej oprave zakúpilo Československo tento vrtuľník spolu s ďalšími dvoma kusmi. Na plnenie úloh REB letectvo požadovalo 9 ks vrtuľníkov Mi-8PPA. Keďže v roku 1984 sa už vrtuľníky Mi-8PPA nevyrábali, nákup ďalších vrtuľníkov REB sa mal uskutočniť až po roku 1990. Vrtuľník bol organizačne začlenený do 14. vrtuľníkovej letky v Bechyni, kde slúžil až do rozdelenia republiky. Dňa 15. decembra 1992 preletel do Piešťan k 3. leteckému školskému pluku M. R. Štefánika. Po zrušení 32. leteckej základne Piešťany v októbri 2001 vrtuľník prevzala 2. letecká základňa Kuchyňa. Počas prevádzky vrtuľník uskutočnil 4 958 letov a spolu nalietal 2 045 h a 29 min. Z prevádzky v slovenských ozbrojených silách bol vyradený v roku 2004.
s výrobným číslom 9797520. Bol vyrobený 27. júna 1979, pravdepodobne v závode v Ulan Ude. Od výroby do prvej generálnej opravy (v novembri 1983) nalietal 162 hodín a 5 minút, pravdepodobne v niektorej jednotke sovietskeho letectva. Po generálnej oprave zakúpilo Československo tento vrtuľník spolu s ďalšími dvoma kusmi. Na plnenie úloh REB letectvo požadovalo 9 ks vrtuľníkov Mi-8PPA. Keďže v roku 1984 sa už vrtuľníky Mi-8PPA nevyrábali, nákup ďalších vrtuľníkov REB sa mal uskutočniť až po roku 1990. Vrtuľník bol organizačne začlenený do 14. vrtuľníkovej letky v Bechyni, kde slúžil až do rozdelenia republiky. Dňa 15. decembra 1992 preletel do Piešťan k 3. leteckému školskému pluku M. R. Štefánika. Po zrušení 32. leteckej základne Piešťany v októbri 2001 vrtuľník prevzala 2. letecká základňa Kuchyňa. Počas prevádzky vrtuľník uskutočnil 4 958 letov a spolu nalietal 2 045 h a 29 min. Z prevádzky v slovenských ozbrojených silách bol vyradený v roku 2004.
Hlavné technické údaje vrtuľníka Mi-8PPA
Maximálna vzletová hmotnosť 12 000 kg
Dĺžka trupu 18,3 m
Celková dĺžka s rotormi 25,24 m
Šírka trupu 2,5 m
Výška s vyrovnávajúcim rotorom 5,65 m
Motor 2x TV2-117A
Výkon motora 2x 1104 kW
Dostup s max. hmotnosťou 3 600 m
Dostup s normálnou hmotnosťou 4 200 m
Maximálna rýchlosť 210 km.h-1
Priemer nosného rotora 21,29 m
Priemer vyrovnávacieho rotora 3,91 m
Dolet 585 km
Výdrž 3 h 39 min.
Osádka 4 osoby
Text a foto: Ing. Miroslav Mihálik VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2013
Dĺžka trupu 18,3 m
Celková dĺžka s rotormi 25,24 m
Šírka trupu 2,5 m
Výška s vyrovnávajúcim rotorom 5,65 m
Motor 2x TV2-117A
Výkon motora 2x 1104 kW
Dostup s max. hmotnosťou 3 600 m
Dostup s normálnou hmotnosťou 4 200 m
Maximálna rýchlosť 210 km.h-1
Priemer nosného rotora 21,29 m
Priemer vyrovnávacieho rotora 3,91 m
Dolet 585 km
Výdrž 3 h 39 min.
Osádka 4 osoby
Text a foto: Ing. Miroslav Mihálik VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2013
