Lisunov Li -2

Lisunov Li -2 - Vyšný Komárnik
21.02.2018
  Lietadlo Lisunov Li-2 (ďalej Li-2) je vojenské dopravné dvojmotorové lietadlo, ktoré je sovietskou verziou amerického lietadla Douglas DC-3, vyrábaného v zakúpenej licencii z roku 1937.
  Lietadlo Douglas DC-3 vzniklo podľa požiadaviek technikov a obchodníkov leteckej spoločnosti American Aerlines. Nové lietadlo malo nahradiť na transkontinentálnych linkách zastaraný dvojplošník Curtiss AT-32 Condor. Douglas DC-3 malo byť rýchlejšie, výkonnejšie svojou nosnosťou a doletom ako jeho predchodca Douglas DC-2. Svojou priestornosťou a komfortom malo konkurovať lietadlá značky Curtiss Condor. Ako predloha nového lietadla poslúžilo práve lietadlo Douglas DC-2. Celý projekt zachoval takmer 85 % pôvodnej konštrukcie, napriek tomu došlo k zväčšeniu šírky trupu o 0, 66 m a k  jeho predĺženiu o jeden rad sedadiel. Popri úpravách trupu vzrástlo rozpätie, plocha a hrúbka krídel. Kvôli zlepšeniu aerodynamických vlastností lietadla bolo zväčšené smerové kormidlo, ktoré poskytovalo lepší vyrovnávací moment pre prípadný let s jedným motorom, a vodorovné chvostové plochy. Po skúsenostiach z DC-2 bolo v kabíne lietadla zdvojené vybavenie letovými prístrojmi.
  Prvý prototyp vzlietol 17. decembra 1935 z letiska v Santa Monice pod označením DST (Douglas Sky-Sleeper Transport). Pilotoval ho pilot Carl Cover, ktorý niekoľko rokov predtým  uskutočnil testovacie lety DC-1. Po spustení výroby sa vyrábalo niekoľko verzií, ktoré niesli rôzne označenia. Lietadlo pod označením  DST prepravovalo 28 pasažierov na sedadlách alebo štrnásť pasažierov na ležadlách, DC-3 bolo štandardné prepravné lietadlo pre 21 cestujúcich. Verzia lietadla pod označením DST-B prepravovala 28 osôb s ležadlami v prednej časti a bežnými sedadlami vzadu. Vo verzii Douglas DST-A bolo lietadlo poháňané  dvojicou dvojhviezdicových pohonných jednotiek Pratt & Whitney Twin Wasp a DC-3A motormi Twin Hornet. Pre dopravcu TWA sa vyrábalo lietadlo s označením DC-3B.
  Lietadlo Douglas DC-3 patrilo v 30. a 40. rokoch 20. storočia medzi najlepšie stroje vo svojej triede. V leteckom priemysle sa považuje za jedno z najvýznamnejších transportných a dopravných lietadiel, ktoré boli vyrobené: 10 692 ks sa vyrobilo priamo v USA, ďalších 485 ks v Japonsku vyrábaných firmami Showa a Nahajima. Vyše 2000 ks  známych ako Lisunov Li-2  sa vyrobilo v bývalom ZSSR.
  Pomenovanie Dakota pre lietadlo Douglas DC-3 bolo zavedené britskou RAF. Vojenské verzie vo vojenskom letectve USA niesli rôzne označenia, napr. dopravná verzia C-47 Skytrain alebo výsadkový variant C-53 Skytrooper.
  V roku 1936 získalo ZSSR, vďaka výsadnej obchodnej dohode, 20 ks DC-3 spolu s dvomi nezostavenými drakmi ako vzor pre začatie vlastnej licenčnej výroby. Douglas DC-3 bol upravený pre sovietske potreby. Hlavným technickým konštruktérom úprav bol sovietsky konštruktér B. P. Lisunov. Po úspešných skúškach v roku 1938 bolo lietadlo zavedené 11. mája 1939 do sériovej výroby pod označením PS-84 (PS – passažirskij samolet, 84 - číslo továrne v blízkosti Moskvy, v ktorej sa lietadlá vyrábali). Od roku 1941 boli lietadlá vyrábané  v Taškente, v blízkosti hraníc s Afganistanom. Po invázii Nemecka do ZSSR boli lietadlá oficiálne označované Lisunov Li-2. Ako už bolo uvedené, na Li-2 došlo k niekoľkým technickým úpravám. Nástupné dvere v lietadle Li-2 sa oproti Douglasu DC-3 presunuli na pravú stranu trupu lietadla a nákladové vráta boli posunuté takmer až na krídlo lietadla. Vo vojenských verziách Li-2 boli v  uvoľnenej zadnej časti trupu lietadla umiestnené po oboch stranách trupu guľomety a pri niektorých sa  v hornej časti trupu umiestňovali guľometné kupoly. Viacúčeľové lietadla Li-2 niesli aj výzbroj, ktorá bola tvorená tromi guľometmi ŠKAS 7,62 mm konštruktérov B. G. Špalného a I. A. Komarického, leteckým guľometom 12,7 mm UBK-Berezinov. Lietadlá boli poháňané dva motory Ševcov AŠ-62 s výkonom 735 kW (v licencii vyrábané motory Wright SRG-1820F), neskôr AŠ-62IR, ktoré boli najdlhšie vyrábanými hviezdicovými motormi v ZSSR. Niektoré boli vybavené aj motormi M-88 s výkonom 808 kW.
  Prvé vyrobené lietadlá sa využívali na linkách Moskva – Štokholm a Moskva – Berlín. Lietadlá Li-2 sa využívali počas druhej svetovej vojny na prepravu munície, zásob, ranených a výsadkov. Lietadlo Li-2 slúžilo ako bombardovacie lietadlo. Spočiatku boli bomby zhadzované ručne z vnútra trupu, neskôr boli vo vnútri trupu umiestnené závesy na 4 bomby.
  Počas druhej svetovej vojny lietali Li-2 aj nad územím Československa. Po vypuknutí SNP sa lietadlá tohto typu využívali v rámci tzv. „leteckého mosta“ pri preprave osôb a materiálu na pomoc povstaniu. Lietadlami Li-2 sa prepravila na pomoc SNP z poľského územia aj 2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR. Okrem prevozu ranených z územia ovládaného povstalcami prepravovali vojenský materiál a zásoby pre 1. čs. stíhací pluk v ZSSR.
  V 50. rokoch 20. stor. niekoľko kusov zakúpili Československé štátne aerolínie, v ktorých sa Li-2 využívali súčasne s ich originálmi DC-3. Medzi mechanikmi však neboli veľmi v obľube kvôli nižšej spoľahlivosti motorov.
  V súčasnosti sa v zbierkach VHÚ VHM Svidník nachádzajú dve lietadlá Li-2. jedno je umiestnené v Parku bojovej techniky vo Svidníku. Druhé lietadlo sa nachádza pri starej cestnej komunikácii nad obcou Vyšný Komárnik.
  V 60. rokoch 20. stor. sa postupne Li-2 vyraďovali a nahrádzali novšími modernejšími lietadlami. Niektoré lietadlá skončili na šrotovisku, ale pre niektoré sa podarilo nájsť iné využitie. Takéto „netradičné“ využitie sa našlo pre Li-2 nachádzajúce sa v súčasnosti vo Vyšnom Komárniku. V roku 1966 požiadali Reštaurácie Žilina Mestský národný výbor v Žiline o povolenie otvorenia cukrárne v priestore vyradeného Li-2. Na jar 1967 uskutočnil Lisunov Li-2 svoj posledný let z vojenského letiska Praha – Kbely na staré žilinské letisko Brezový majer. Lietadlo následne presunuli na námestie pred Domom odborov a dňa 29.6.1967 v ňom otvorili cukráreň druhej cenovej skupiny. Po dvoch rokoch prevádzky bolo lietadlo presunuté do Sadu mieru na Bôriku (dnešný Park Ľ. Štúra). 7.12.1972 zástupcovia Dukelského múzea vo Svidníku požiadali o presunutie Li-2 do priestorov Duklianskeho bojiska. Presun lietadla sa uskutočnil v lete roku 1973 do obce Vyšný Komárnik, kde sa nachádza aj v súčasnosti.
 
TAKTICKO-TECHNICKÉ ÚDAJE

typ  – dopravné civilné alebo vojenské lietadlo
osádka: 3 osoby
pasažieri: 14 – 18 osôb
výrobca: Letecký závod V. P. Čkalova, ZSSR
rozmery:
dĺžka – 19,65 m
rozpätie krídel – 28,81 m
výška – 5,15 m
 plocha – 91,7 m2
hmotnosť:
prázdny – 7 650 kg
vzletová – 11 700 kg
max. rýchlosť: 378 km/h (vo výške 2 000 m)
cestovná rýchlosť: 270 km/h (vo výške 1 800 m)
dolet: 2200 km
dostup: 5 600 m
pohon: 2x hviezdicový motor Švecov AŠ-62, AŠ-62 IR
výzbroj: 3 ks 7,62 mm guľomet ŠKAS1 ks 12,7 mm guľomet Berezin UBK 2 000 kg bômb alebo neriadené strely
 
Text: Mgr. Ivan Cuper
Foto: Mgr. Ivan Cuper