Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Major in memoriam Michal Minka

Aktualizované:
major in memoriam Michal Minka
major in memoriam Michal Minka
Major in memoriam Michal Minka sa narodil v obci Piteľová v okrese Kremnica 3. februára 1919 v rodine Jána Minku a jeho manželky Márie, rodenej Štefankovej. Základné vzdelanie získal po absolvovaní štyroch tried obecnej školy. V rokoch 1930 – 1938 pokračoval v štúdiách na 8-ročnom reálnom gymnáziu, ktoré úspešne ukončil ,,skúškou dospelosti“ 31. mája 1938.

Michala Minku do čs. brannej moci odviedli 7. júla 1938. 1. marca 1939, krátko pred rozpadom spoločného štátu Čechov a Slovákov, bol prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v Prostějove. Ale vzhľadom na rozpad Česko-Slovenskej republiky a vznik Slovenského štátu a protektorátu Čechy a Morava bol 18. marca 1939 odoslaný na Slovensko, do leteckého pluku 3 v Piešťanoch.

Po vzniku Slovenského štátu sa stal príslušníkom slovenskej armády. 6. apríla 1939 bol v hodnosti vojaka-ašpiranta zaradený do kmeňového počtu leteckého pluku generála letca M. R. Štefánika v Piešťanoch. Dňa 1. októbra 1939 povýšený na slobodníka. Od 15. novembra 1939 do 15. augusta 1940 študoval ako vojenský akademik, s určením pre letectvo, vo Vojenskej akadémii v Banskej Bystrici. Vojenskú akadémiu absolvoval s dobrým hodnotením v poradí ako 39. zo 118 vojenských akademikov. Jeho osobnostné kvality pred vyradením z Vojenskej akadémie opísal jeho veliteľ stot. pech. M. Koreň-Bakara takto: vážny, menej ustálený, horlivý, veľmi energický, ctižiadostivý, má vplyv, kamarátsky, spoločenský, nadaný, dobrej pamäti, bystrého postrehu. O tom, že veliteľ roty vo svojom hodnotení M. Minku neprecenil, ale reálne zhodnotil jeho kvality, vypovedajú výsledky, ktoré dosiahol v nasledujúcich rokoch vojenskej služby.

Po úspešnom absolvovaní Vojenskej akadémie bol dňom 15. augusta 1940 povýšený na poručíka letectva a zaradený do technickej letky leteckého pluku v Trenčianskych Biskupiciach. Ako príslušník tejto letky ho dňom 21. októbra 1940 zaradili do pozorovateľskej školy pre dôstojníkov letectva v Trenčianskych Biskupiciach. Po začiatku vojny proti ZSSR bol ako frekventant tejto školy premiestnený k pozorovacej letke 1 (krycí názov „Hektor“), s ktorou odišiel 23. júna 1941 na východný front. Na fronte pôsobil ako letecký pozorovateľ do 20. augusta 1941, keď sa vrátil na Slovensko. Pozorovateľskú školu pre dôstojníkov letectva ukončil 4. októbra 1941 s veľmi dobrým hodnotením, s poradím ako 3. z 22 frekventantov. Potom bol pridelený cvičnej letke Leteckej školy ako zástupca jej veliteľa a zároveň profesor navigácie. Od 1. septembra 1942 bol zaradený do pilotného výcviku. 1. októbra 1942 bol vymenovaný za poľného pozorovateľa-letca. Od 1. apríla 1943 do 15. mája 1943 absolvoval v rámci školnej letky Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach kurz palubných rádiotelegrafistov – strelcov s výborným hodnotením, s poradím ako 2. zo 7 frekventantov. 1. januára 1943 bol povýšený na nadporučíka letectva. Od 1. septembra 1943 bol premiestnený do leteckého parku s určením pre Leteckú školu v Banskej Bystrici. Od 15. septembra 1943 bol ako veliteľ čaty pilotov a profesor navigácie pridelený do Školy leteckého dorastu. Od 1. júna 1944 bol vymenovaný za pilota-letca a zaradený do kategórie stíhacích pilotov.

Od 29. augusta 1944 sa stal príslušníkom povstaleckej 1. československej armády na Slovensku a veliteľom pešej roty, ktorú tvorili žiaci Školy leteckého dorastu. Po reorganizácii 1. československej armády na Slovensku jednotka pôsobila pod krycím názvom ,,Achát“ v rámci IV. taktickej skupiny. Od 3. septembra 1944 sa so svojou jednotkou zúčastnil na ťažkých bojoch pri Telgárte, Handlovej, Kremnici, Turčeku a na Skalke. V posledných septembrových dňoch roku 1944 bola Minkova rota zaradená do bojovej zostavy 32. pešieho práporu (krycí názov ,,Kremeň“). V bojoch počas Slovenského národného povstania sa jeho ,,opešilí letci“ vyznamenali a na strane nepriateľa si získali patričný rešpekt ako tzv. „modrí diabli“. 10. októbra 1944, podľa iných údajov až o dva dni neskôr, bol s ďalšími slovenskými letcami presunutý leteckou cestou do ZSSR na preškolenie na sovietsku leteckú techniku. Tu sa stal príslušníkom 1. čs. stíhacieho leteckého pluku 1. čs. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR. V rámci tejto jednotky bol zaradený do funkcie šturmana. Michal Minka sa však nedočkal víťazného konca vojny.
Zahynul 20. apríla 1945 pri štarte na operačný let z letiska Poręba (Poremba) počas bojov o Moravskú bránu, keď pri silnom bočnom vetre vybočil zo smeru a narazil so svojim stíhacím lietadlom La-5FN do stojaceho bitevníka Il-2. Na následky svojich zranení zomrel počas prevozu do nemocnice. Miesto posledného odpočinku našiel na cintoríne v poľskej obci Brzeźce.

Za výkon vojenskej služby ho vyznamenali slovenským Vojenným víťazným krížom V. triedy (1944), 2 x čs. voj. krížom 1939 in memoriam, čs. vojenskou medailou Za zásluhy I. stupňa in memoriam, Radom SNP I. triedy in memoriam, Za chrabrosť pred nepriateľom in memoriam, sovietskou medailou Za pobedu nad Germanijej, ako aj ďalšími radmi a medailami in memoriam.

Text: PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2010


Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky