MiG-23ML

Lietadlo bolo vyrobené pod typovým označením 23-12A 1. septembra 1981, 2. novembra preletelo do ČSSR na letisko České Budějovice. Za pozornosť stojí, že prvý let po prevzatí lietadla do prevádzky uskutočnil 23. februára 1982 vtedajší major Ing. Štefan Gombík, neskorší generálporučík a veliteľ letectva a protivzdušnej obrany VASR. V rokoch 1987 – 1989 lietadlo pilotoval aj kapitán Ing. Martin Babiak, dnes generálmajor a veliteľ Vzdušných síl OS SR. Lietadlo plnilo úlohy v 1. stíhacom leteckom pluku v Českých Budějoviciach až do 1. januára 1995, keď bolo odovzdané VÚ 7214 Čáslav. Posledný let s lietadlom uskutočnil 19. decembra 1995 podplukovník Miler z letiska Čáslav na letisko v Českých Budějoviciach. Let trval 35 minút. V Armáde SR lietadlá MiG-23ML neslúžili.

Velenie sovietskeho letectva v priebehu roka 1962 konštrukčnej kancelárii OKB MiG predložilo požiadavku na nové stíhacie lietadlo. Na základe poznatkov zo štúdií výskumného ústavu CAGI a inšpirovaní celosvetovými trendmi konštrukcie nadzvukových stíhacích lietadiel sa sovietski konštruktéri pod vedením A. M. Mikojana a neskôr jeho zástupcu R. Beliakova rozhodli pre vývoj nového nadzvukového stíhacieho lietadla v dvoch variantoch. Prvý variant bol realizovaný prototypom 23-01, s použitím zdvihových motorov, druhý variant realizovaný prototypom 23-11 s použitím krídla s premennou geometriou.

Stavba prvého a druhého prototypu prebiehala súbežne. Prvý let prototypu 23-11 sa uskutočnil 10. júna 1967. Lietadlo malo namontovaný motor R-27F-300. Usporiadanie krídla bolo hornoplošné. Prestavovanie krídla sa riadilo manuálne s využitím troch polôh: 16°, 45°, 72°. Vstupy vzduchu na stranách trupu mali obdĺžnikový prierez. Vstupy boli vybavené regulačnými klinmi prietoku vzduchu na vnútorných stenách. Obidva prototypy boli prvýkrát verejnosti predstavené 9. 7. 1967 na prehliadke k 50. výročiu VOSR v Domodedove.

Továrenské skúšky a vojskové skúšky na leteckej základni Ramenskaje potvrdili prednosti prototypu 23-11 s premennou geometriou krídla. Prototyp 23-01 tiež vyhovel požiadavke skráteného štartu a pristátia, ale v jeho neprospech rozhodla mŕtva hmotnosť zdvihových motorov počas letu, ktoré zaberali priestor elektronickému vybaveniu a palivu. Práce na prototype so zdvihovými motormi boli zastavené. Skúšky na prototypoch s premennou geometriou pokračovali až do začiatku 70. rokov, najmä na zbraňových systémoch.

Sériová výroba lietadiel pod označením MiG-23S sa začala na jar 1969. Do konca roka 1970 bolo vyrobených prvých, približne 50 kusov. Tie mali ešte zabudovaný rádiolokátor Sapfir-21. Prvou plnohodnotnou bojovou verziou bolo lietadlo MiG-23M už s rádiolokátorom Sapfir-23 s dosahom 70 km a vírovým prechodom (psím zubom) na krídle, ktorý podstatne zlepšil obtekanie krídla.

Od roku 1974 bola vyrábaná aj verzia lietadla MiG-23MS, ktorá bola určená na export mimo krajín Varšavskej zmluvy. Ďalej nasledovala verzia MiG-23MF. V rokoch 1976 – 1981 (na export až do roku 1985) sa vyrábala verzia MiG-23ML s novým motorom R-35-300, ktorý mal zvýšený výkon a zníženú mernú spotrebu paliva. Hmotnosť lietadla bola znížená približne o 1100 kg. Za verziou MiG-23ML nasledovali ešte verzie MiG-23P (MiG-23MLA) a MiG-23MLD.

Spolu bolo od roku 1969 do konca roka 1984 vyrobených viac ako 5 000 lietadiel MiG-23 všetkých verzií. Z toho počtu bolo vyrobených asi 1100 lietadiel stíhacieho variantu MiG-23ML. Lietadlá MiG-23ML sa používali v armádach ČSSR, ČSFR, ČR, Iraku, Južného Jemenu, KĽDR, NDR, Sýrie a ZSSR.

Text: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.3/2010