Obrnený transportér OT-62

04.06.2012
Obrnený transportér OT-62 vežové číslo 328 tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ-VHM Piešťany. Transportér bol vyrobený v roku 1963 a až do roku 1991 bol vo výzbroji útvarov topoľčianskej 13. tankovej divízie. V lete roku 1993 ho na základe rozkazu MO SR č. 4 prevzalo Vojenské historické múzeum. Vozidlo v roku 2007 prešlo kompletnou opravou, ktorú urobil Klub vojenskej histórie ČSĽA pri VHM v Piešťanoch.

Podnet pre vývoj OT-62 dal veliteľ tankového a mechanizovaného vojska, ktorý na jar 1956 predložil Technickej správe GŠ/ČSĽA predbežné technicko-taktické požiadavky na stredný pásový plávajúci transportér s hmotnosťou 12 ton na prepravu mechanizovanej pechoty.



MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Požiadavky sa začiatkom roka 1957 písomne prekonzultovali s vojenskými a technickými odborníkmi v bývalom ZSSR. Na základe ich pripomienok boli v úzkej spolupráci s odbornými pracoviskami našich vojenských akadémií spracované upravené technicko-taktické požiadavky, ako aj ďalšie odporúčania týkajúce sa korby, pohonu na vode a spojovacích prostriedkov. Všetky požiadavky a odporúčania odovzdalo MNO po dohode s Ministerstvom všeobecného strojárenstva Výskumno-vývojovému stredisku závodu J. V. Stalina v Martine. V Turci vypracovali dva predbežné projekty pod označením TOPAS 1 s dvoma motormi a TOPAS 2 s jedným motorom. Vedenie rezortu vybralo TOPAS 2. Ten bol po dokončení v lete 1958 prekonzultovaný s odborníkmi Stalingradského závodu v ZSSR, ktorí vzhľadom na priveľkú zložitosť čs. konštrukcie odporučili zamerať vývoj na modernizáciu sovietskeho pásového transportéra BTR-50 PA. Uvedené riešenie čs. strana schválila v septembri 1958. Vzápätí si vyžiadala od sovietskej strany licenčnú dokumentáciu BTR-50PA a na urýchlenie vývojových prác aj dodanie 3 kusov vzorových vozidiel BTR-50PA. Dodanie licenčnej dokumentácie, ako aj troch vzorových vozidiel, sa nepodarilo v potrebných termínoch zabezpečiť. Tieto skutočnosti na jednej strane zapríčinili predĺženie vývojových prác zhruba o 5 mesiacov, na strane druhej však umožnili jeho modernizáciu, ktorá oproti pôvodnej dispozícii BTR-50PA obsahovala zásadné konštrukčné zmeny. Originálny motor bol prepracovaný na preplňovaný. Pôvodná transmisia bola nahradená päťstupňovou prevodovkou a kombinovaným smerovým ústrojenstvom. V podvozkovej časti boli použité nové torzné tyče a hnacie koleso. Čiastočnými úpravami prešla aj samotná korba transportéru. V prednej časti bola zabudovaná okrem vežičky veliteľa aj vežička strelca s úchytmi pre guľomet vzor 59 a tarasnicu vzor 21. Od októbra 1959 do leta 1960 boli postavené dva prototypy. Tie prešli na jeseň roku 1960 spojenými podnikovými a kontrolnými skúškami.

STREĽBA Z MÍNOMETU ZA JAZDY

Bezprostredne po nich nasledovali vojskové skúšky, ktoré boli rozdelené do dvoch etáp. V prvej etape sa overovala konštrukcia vozidiel z hľadiska technických vlastností a vojskového použitia. V druhej etape sa prototypy TOPAS preverili v rámci taktických cvičení 1. tankovej divízie. Veľký dôraz sa kládol na plavebné skúšky. Preukázali plavebnú stabilitu vozidiel a plynulosť ich plavby aj pri naložení 85 mm kanónu vzor 52 alebo vozidla GAZ-69. Nad rámec taktických cvičení sa uskutočnili doplnkové skúšky. Počas nich sa preverili možnosti využitia OT-TOPAS na prevoz 82 mm BzK vz. 59 a 120 mm mínometu vzor 42N s palebným priemerom a obsluhou. Ďalej bola preskúšaná možnosť prevozu dvoch mínometov vzor 52, vrátane streliva, ba dokonca aj streľba zo spomínaného mínometu počas jazdy.
Výsledky týchto skúšok boli dobré, hoci OT-TOPAS nebol na takéto využitie konštrukčne riešený. Na základe pozitívnych výsledkov vojskových a doplnkových skúšok bol v novembri 1962 OT-TOPAS pod označením OT-62 zavedený do výzbroje ČSĽA. Sériovú výrobu v rokoch 1963 – 1968 zabezpečovali PPS Detva. V spomínanom období bolo pre potreby armády vyrobených zhruba 800 kusov transportérov. Tvorili základ motostreleckých plukov tankových divízií. Koncom 70. rokov 20. storočia sa začalo s ich postupným sťahovaním z prvosledových zväzkov. Vozidlá boli po opravách uložené v skladoch nedotknuteľných zásob. Od konca roku 1990 sa začalo vo vojenských opravárenských podnikoch v Šternberku a Prešove s ich postupnou likvidáciou. Po roku 1993 časť OT-62 prevzala do výzbroje i Armáda Slovenskej republiky. Na základe zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe sa v ich likvidácii pokračovalo až do roku 1994, keď bol rozpálený posledný kus
OT-62.

ZÁKLADNÉ TECHNICKO-TAKTICKÉ ÚDAJE OT-62

Počet členov osádky 2 +18  
Max. hmotnosť 13 000 kg
Max. hmotnosť prívesu 3 000 kg
Dĺžka  7,00 m
Šírka  3,140 m
Výška s vežičkou 2,375 m
Svetlá výška 0,41 m
Max. uhol stúpania 38°
Max. bočný uhol 25°
Max. bočný náklon na vode 12°
Šírka priekopy 2,8 m
Výška kolmej steny 0,9 m
Motor typ PV-6
Max. výkon motora 221 kW
Max. rýchlosť na ceste 58 km/h
Akčný rádius  500 km
Výzbroj
 
1 x UGL vz. 59
1 x 82 mm tarasnica T-21

Text: Dr. Bc. Peter Turza, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.4/2009