Obrnený transportér OT–810/R2

Aktualizované: 12. Apríl 2012 —

Obrnený transportér OT–810/R2 (na fotografiách) patrí do zbierkového fondu Vojenského historického ústavu (VHÚ) – Vojenského historického múzea (VHM) Piešťany. Transportér bol vyrobený v roku 1962 a po generálnej revízii koncom roka 1970 ho prevzal na základe nariadenia tankovej a automobilovej služby (TAS) vojensky útvar 9975 Levice. V máji 1994 bol transportér na základe rozhodnutia veliteľa Armády Slovenskej republiky odovzdaný Vojenskému múzeu.

Jinonice, Pardubice i Detva

Vývoj vozidla spadá do roku 1959, keď Tanková technická sprava (TTS) spoločne so Správou bojovej prípravy ČSĽA požadovala vývoj nového obrneného veliteľského vozidla. Riešiteľom tejto vývojovej úlohy sa stalo Ministerstvo všeobecného strojárenstva. To rešpektovalo technicko-taktické požiadavky spracované Vojenským výskumným ústavom 060 Praha Jinonice, ktoré schválil náčelník Tankovej technickej správy dňa 12. augusta 1960. Podľa nich mal byť veliteľský transportér stavaný na báze OT–810, vybavený ultrakrátkovlnou rádiostanicou R113, krátkovlnou stanicou R–112, doplnkovými rádiostanicami z radu R–105, R–108, R–109 i R–114, ako aj súpravou linkovej telefónnej stanice TP–25 a nabíjacím agregátom NS 600. V úsilí zabezpečiť čo najskôr výrobu prototypu a prípravu overovacej série bol za finálneho výrobcu transportéra určený n. p. PPS Detva a za riešiteľa spojovacieho uzla v súčinnosti s Vojenským výskumným ústavom 060 národný podnik Tesla Pardubice.

Koncom augusta 1960 sa rozbehli konštrukčné práce a do novembra spomínaného roku vyrobil n. p. Tesla Pardubice funkčný vzor spojovacieho uzla, ako aj nabíjací agregát NS 600. V priebehu mesiaca december sa uskutočnila ich montáž do upraveného vozidla. Kompletný prototyp veliteľského transportéra dokončili 21. decembra 1960. Po jeho predvedení zástupcom Tankovej technickej správy prešiel prototyp od 27. 12. 1960 do 28. 1. 1961 kontrolnými podnikovými skúškami u finálneho výrobcu. V ich priebehu odpracovali spojovacie prostriedky v režime príjem a vysielanie v trvaní 400 hodín. Z toho 280 hodín cez deň a 120 hodín v noci. Nabíjacia súprava NS 600 bezporuchovo odpracovala 230 hodín. Počas skúšok sa vyskytli poruchy na kabeláži a hovorovom zariadení R–120. Po ich odstránení bol prototyp pripravený na doplnkové podnikové skúšky. Tie sa vykonali za účasti zástupcov veliteľstva spojovacieho vojska na jar 1961. V ich priebehu bol preverený spojovací uzol a nabíjacia súprava NS 600 v trvaní 100 hodín. Na základe požiadavky MNO–TAS sa uskutočnili jazdné skúšky, ktorých dôraz bol položeny na jazdy v členitom teréne a po poľných cestách s prívesnou záťažou jeden a pol tony Po celý čas doplnkových skúšok sa na spojovacom uzle ani na vozidle nevyskytli žiadne vážnejšie chyby.

Prednostne pre tankové útvary

Vzhľadom na tieto skutočnosti odporučila skúšobná komisia, zložená zo zástupcov n. p. PPS Detva a MNO, pripraviť prototyp na vojskové skúšky. Tie sa uskutočnili v období od 29. augusta do 8. septembra 1961 v rámci plukovných taktických cvičení 20. motostreleckej divízie. V ich priebehu vyvstali požiadavky na čiastočnú úpravu vnútorného priestoru vozidla. Išlo hlavne o uchytenie doplnkovej rádiostanice a úpravu pracovného miesta pre dôstojníka štábu a radistu. Požiadavky odporučila skúšobná komisia riešiť dopracovaním technickej dokumentácie.
Práce na technickej dokumentácii a jej doplnení podľa požiadaviek vojskových skúšok boli dokončené na jar 1962. V nadväznosti na ne sa uskutočnili všetky potrebné opatrenia súvisiace s prípravou overovacej série. Impulz na jej spustenie dalo kolégium MNO, ktoré na svojom zasadaní v júni 1962 zaviedlo do výzbroje ČSĽA OT–810 s rádiostanicami R–113 a R–112 pod označením OT–810/R2. Od júna do polovice júla 1962 dodal n. p. PPS Detva pre potreby armády 10 kusov OT–810/R2 z overovacej série, ktoré až na výnimku (20. motostreleckej divízie) boli pridelené tankovým divíziám. Na ne v mesiacoch august až december 1962 nadviazalo ďalších 330 kusov transportérov sériovej výroby. Na rozdiel od OT–810 v základnom vybavení sa OT–810 R2 dodával v prvej polovici 60. rokov 20. storočia výhradne tankovým divíziám prvého sledu. Tabuľkovo boli určené pre náčelníkov štábov tankových plukov, veliteľov a náčelníkov tankových práporov, a v rámci technických skupín tankových plukov slúžili ako technické pozorovateľne. Po zavedení transportérov OT–62/R2 a OT–64/R2 boli OT–810/R2 predisponované do zostavy druhosledových vševojskových divízií a delostrelectva. Koncom 70. rokov sa časť transportérov vyčlenila pre vševojskové divízie typu „b“ a zostatok bol uložený v skladoch nedotknuteľných zásob.

Od roku 1982 sa začalo s postupným vyraďovaním OT–810/R2 z výzbroje ČSĽA. Likvidáciou vozidiel boli poverené vojenské opravárenské podniky v Štermberku a Prešove. K nim v prvej polovici 90. rokov 20. storočia v rámci Slovenska pribudlo miesto znižovania nadpočetnej výzbroje a techniky vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť, kde bol v apríli 1994 zlikvidovaný posledný obrnený transportér OT–810/R2.
Pri spracovaní článku boli použité archívne dokumenty MNO–TTS z roku 1959, TAS z roku 1962, Sek. Min. z roku 1962, GŠ/OMS 1980 a GŠ/TAS z roku 1991.

Základné technicko-taktické údaje OT–810/R2

Počet členov osádky	6
Max. hmotnosť	7 600 kg
Max. hmotnosť prívesu	3 000 kg
Dĺžka	5,71 m
Šírka	2,19 m
Výška	2,10 m
Svetlá výška	0,32 m
Max. uhol stúpania	40°
Max. bočný uhol	20°
Max. hĺbka brodu	0,7 m
Motor typ	T–928–3
Max. rýchlosť na ceste	60 km/ h
Akčný rádius	600 km
Výzbroj	1 x UGL