Odišiel posledný z pokoriteľov „Alsterufera“
Dňa 4. januára 2018 zomrel v Londýne vo veku 94 rokov generálmajor vo výslužbe Ivan Oto Schwarz, v rokoch druhej svetovej vojny príslušník 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva.
Genmjr. v. v. I. Schwarz sa narodil 11. decembra 1923 v Bratislave. Študoval na meštianskej škole v Bytči (1934), na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v školskom roku 1937/1938 navštevoval reálne gymnázium v Žiline. Na podnet otca odišiel 8. augusta 1938 z Československa do Veľkej Británie, kde navštevoval verejnú školu (Public school) Winchester College. Tam sa už ako 16-ročný študent prihlásil do služieb britského Kráľovského letectva (Royal Air Force - RAF).
Ešte pred dovŕšením osemnástich rokov bol 20. januára 1941 v hodnosti vojaka zaradený v Leamingtone do čs. brannej moci. Dňa 4. novembra 1941 bol s britskou hodnosťou AC 2 prijatý do RAF Volunteer Reserve. Dňom 1. januára 1942 ho povýšili do hodnosti slobodníka a od 17. februára 1942 zaradili do rádiotelegrafického kurzu v No. 1 Signal School v meste Cranwell. Od 27. júna 1942 už v hodnosti Leading Aircraftsman (LAC) absolvoval v N° 8 AGS v Evantone výcvik leteckých strelcov s konečným hodnotením 80,5 bodu. Ešte počas jeho priebehu bol 1. júla 1942 povýšený do čs. hodnosti desiatnika a po ukončení výcviku dostal 24. júla 1942 britskú vojenskú hodnosť Sergeant (Sgt). Nasledujúci výcvik v N° 1429 Czech Operation Training Flight ukončil s výsledkom 71,6% a klasifikáciou „B" v čs. hodnosti čatára (od 1. augusta 1942). Tam sa v rámci kurzu č. 10, od 1. augusta 1942 do 21. novembra 1942, sformovala posádka: Sgt M. Styblík (prvý pilot), Pilot Officer (P/O) J. Doležal (navigátor), Sgt E. Reich (rádiotelegrafista), Sgt I. Schwarz a Sgt L Tarana (strelci). Od 29. novembra 1942 nastúpil do operačnej služby v N° 311 Czechoslovak Bomber Squadron RAF (311. čs. bombardovacej peruti), ktorá trvala nepretržite až do marca 1945.
Dňom 24. októbra 1943 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant (F/Sgt). Vyznamenal sa 27. decembra 1943 ako palubný strelec čs. posádky Liberatora GR. Mk. V BZ796 „H", pod velením P/O Oldŕicha Doležala, keď sa podieľal na potopení nemeckej ozbrojenej obchodnej lode „Alsterufer“ v Biskajskom zálive. Loď prevážala náklad strategickej suroviny (volfrámu) z japonskej Kóby do nacistami okupovaného francúzskeho prístavu Bordeaux. Po dvoch priamych zásahoch bombami čs. Liberatora sa nasledujúci deň loď potopila. Za podiel na jej zničení bol 20. januára 1944 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, ktorý mu 7. februára 1944 osobne na leteckej základni Beaulieu odovzdal inšpektor čs. letectva, Air Vice Marshal (A/V/M) Karel Janoušek, KCB.
Od 15. júna 1943 pôsobil ako ašpirant a v septembri 1943 vykonal skúšku na dôstojníka letectva v zálohe s prospechom „dobrý". Ešte pred koncom služby v 311. čs. bombardovacej peruti bol 24. novembra 1944 povýšený do britskej hodnosti Warrant Officer (W/O). Dňa 7. marca 1945, s účinnosťou od 1. októbra 1944, bol menovaný do hodnosti podporučíka letectva (let.) v zálohe. Následne 11. marca 1945 bol premiestnený do Czechoslovak Air Force Transport Pool a o štyri dni neskôr ho ako rádiotelegrafistu pridelili do britskej N° 167 (Transport) Squadron. Tam až do skončenia druhej svetovej vojny vykonával transportné lety v posádke Flight Lieutenanta (F/Lt) Miroslava Jiroudka. Celkovo cez vojnu - ako palubný strelec, navigátor či rádiotelegrafista - nalietal cca 1 200 hodín. Do oslobodenej vlasti sa vrátil v auguste 1945. V októbri 1945 bol povýšený do hodnosti nadporučíka let. v zálohe. Koncom roka 1946, vzhľadom na rastúcu nedôveru k účastníkom západného odboja a zhoršujúcu sa politickú situáciu, odišiel z armády a vysťahoval sa do Veľkej Británie, kde vzápätí získal občianstvo. Po novembri 1989 ho v Československu povýšili do hodnosti plukovníka vo výslužbe. Rozkazom prezidenta SR číslo 1 vo veciach personálnych z 3. mája 1995 bol dňom 1. mája 1995 vymenovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe. Od marca 2006 do marca 2009 pôsobil ako prvý Slovák na poste prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Napriek svojmu vysokému veku sa od roku 1956 nepretržite venoval podnikaniu v oblasti stavebníctva a strojárenstva. Žil v Londýne vo Veľkej Británii.
Okrem celého radu vyznamenaní sa mu dostalo uznania aj v rodnom Slovensku. Prezident SR dňa 8. mája 2005 vyznamenal genmjr. v. v. I. Schwarza vyznamenaním Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu počas 2. svetovej vojny a zásluhy o Slovenskú republiku. Počas slávnostného aktu podčiarkol, že genmjr. v. v. I. Schwarz nebojoval proti fašizmu z povinnosti, ale bojoval predovšetkým proti idei fašizmu z vnútorného presvedčenia a vo viere, že to, čo sa vo vojne dialo, sa už nesmie opakovať. Preto je rád, že v mene všetkých našich občanov odovzdal ocenenie tomu, kto za svoju odvahu a zásluhy nebol doteraz ocenený a mnohí z jeho leteckých kolegov boli v päťdesiatych rokoch prenasledovaní.
Vyznamenania: Československý vojnový kríž 1939 - 3x (1944, 1945), Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1944), Československá vojenská pamätná medaila so štítkom „VB" (1944), brit. The 1939-1945 Star (1945), Československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa (1946), brit. The Atlantic Star, brit. The 1939-45 Defence Medal, brit. The War Medal 1939-1945, brit. The General Service Cross, Pamätná medaila k 50. výročiu skončenia 2. svetovej vojny (1995), Pamätná medaila Milana Rastislava Štefánika I. stupňa, Rad Bieleho dvojkríža vojenského druhu III. triedy, Pamätná medaila ministra obrany SR k 60. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, Pamätná medaila ministra obrany SR I. stupňa, Záslužný kríž ministra obrany ČR I. stupňa a ďalšie.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ, osobný archív genmjr. v. v. Ivana O. Schwarza
Genmjr. v. v. I. Schwarz sa narodil 11. decembra 1923 v Bratislave. Študoval na meštianskej škole v Bytči (1934), na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v školskom roku 1937/1938 navštevoval reálne gymnázium v Žiline. Na podnet otca odišiel 8. augusta 1938 z Československa do Veľkej Británie, kde navštevoval verejnú školu (Public school) Winchester College. Tam sa už ako 16-ročný študent prihlásil do služieb britského Kráľovského letectva (Royal Air Force - RAF).
Ešte pred dovŕšením osemnástich rokov bol 20. januára 1941 v hodnosti vojaka zaradený v Leamingtone do čs. brannej moci. Dňa 4. novembra 1941 bol s britskou hodnosťou AC 2 prijatý do RAF Volunteer Reserve. Dňom 1. januára 1942 ho povýšili do hodnosti slobodníka a od 17. februára 1942 zaradili do rádiotelegrafického kurzu v No. 1 Signal School v meste Cranwell. Od 27. júna 1942 už v hodnosti Leading Aircraftsman (LAC) absolvoval v N° 8 AGS v Evantone výcvik leteckých strelcov s konečným hodnotením 80,5 bodu. Ešte počas jeho priebehu bol 1. júla 1942 povýšený do čs. hodnosti desiatnika a po ukončení výcviku dostal 24. júla 1942 britskú vojenskú hodnosť Sergeant (Sgt). Nasledujúci výcvik v N° 1429 Czech Operation Training Flight ukončil s výsledkom 71,6% a klasifikáciou „B" v čs. hodnosti čatára (od 1. augusta 1942). Tam sa v rámci kurzu č. 10, od 1. augusta 1942 do 21. novembra 1942, sformovala posádka: Sgt M. Styblík (prvý pilot), Pilot Officer (P/O) J. Doležal (navigátor), Sgt E. Reich (rádiotelegrafista), Sgt I. Schwarz a Sgt L Tarana (strelci). Od 29. novembra 1942 nastúpil do operačnej služby v N° 311 Czechoslovak Bomber Squadron RAF (311. čs. bombardovacej peruti), ktorá trvala nepretržite až do marca 1945.
Dňom 24. októbra 1943 bol povýšený do hodnosti Flight Sergeant (F/Sgt). Vyznamenal sa 27. decembra 1943 ako palubný strelec čs. posádky Liberatora GR. Mk. V BZ796 „H", pod velením P/O Oldŕicha Doležala, keď sa podieľal na potopení nemeckej ozbrojenej obchodnej lode „Alsterufer“ v Biskajskom zálive. Loď prevážala náklad strategickej suroviny (volfrámu) z japonskej Kóby do nacistami okupovaného francúzskeho prístavu Bordeaux. Po dvoch priamych zásahoch bombami čs. Liberatora sa nasledujúci deň loď potopila. Za podiel na jej zničení bol 20. januára 1944 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, ktorý mu 7. februára 1944 osobne na leteckej základni Beaulieu odovzdal inšpektor čs. letectva, Air Vice Marshal (A/V/M) Karel Janoušek, KCB.
Od 15. júna 1943 pôsobil ako ašpirant a v septembri 1943 vykonal skúšku na dôstojníka letectva v zálohe s prospechom „dobrý". Ešte pred koncom služby v 311. čs. bombardovacej peruti bol 24. novembra 1944 povýšený do britskej hodnosti Warrant Officer (W/O). Dňa 7. marca 1945, s účinnosťou od 1. októbra 1944, bol menovaný do hodnosti podporučíka letectva (let.) v zálohe. Následne 11. marca 1945 bol premiestnený do Czechoslovak Air Force Transport Pool a o štyri dni neskôr ho ako rádiotelegrafistu pridelili do britskej N° 167 (Transport) Squadron. Tam až do skončenia druhej svetovej vojny vykonával transportné lety v posádke Flight Lieutenanta (F/Lt) Miroslava Jiroudka. Celkovo cez vojnu - ako palubný strelec, navigátor či rádiotelegrafista - nalietal cca 1 200 hodín. Do oslobodenej vlasti sa vrátil v auguste 1945. V októbri 1945 bol povýšený do hodnosti nadporučíka let. v zálohe. Koncom roka 1946, vzhľadom na rastúcu nedôveru k účastníkom západného odboja a zhoršujúcu sa politickú situáciu, odišiel z armády a vysťahoval sa do Veľkej Británie, kde vzápätí získal občianstvo. Po novembri 1989 ho v Československu povýšili do hodnosti plukovníka vo výslužbe. Rozkazom prezidenta SR číslo 1 vo veciach personálnych z 3. mája 1995 bol dňom 1. mája 1995 vymenovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe. Od marca 2006 do marca 2009 pôsobil ako prvý Slovák na poste prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Napriek svojmu vysokému veku sa od roku 1956 nepretržite venoval podnikaniu v oblasti stavebníctva a strojárenstva. Žil v Londýne vo Veľkej Británii.
Okrem celého radu vyznamenaní sa mu dostalo uznania aj v rodnom Slovensku. Prezident SR dňa 8. mája 2005 vyznamenal genmjr. v. v. I. Schwarza vyznamenaním Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za mimoriadne zásluhy v boji proti fašizmu počas 2. svetovej vojny a zásluhy o Slovenskú republiku. Počas slávnostného aktu podčiarkol, že genmjr. v. v. I. Schwarz nebojoval proti fašizmu z povinnosti, ale bojoval predovšetkým proti idei fašizmu z vnútorného presvedčenia a vo viere, že to, čo sa vo vojne dialo, sa už nesmie opakovať. Preto je rád, že v mene všetkých našich občanov odovzdal ocenenie tomu, kto za svoju odvahu a zásluhy nebol doteraz ocenený a mnohí z jeho leteckých kolegov boli v päťdesiatych rokoch prenasledovaní.
Vyznamenania: Československý vojnový kríž 1939 - 3x (1944, 1945), Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1944), Československá vojenská pamätná medaila so štítkom „VB" (1944), brit. The 1939-1945 Star (1945), Československá vojenská medaila Za zásluhy I. stupňa (1946), brit. The Atlantic Star, brit. The 1939-45 Defence Medal, brit. The War Medal 1939-1945, brit. The General Service Cross, Pamätná medaila k 50. výročiu skončenia 2. svetovej vojny (1995), Pamätná medaila Milana Rastislava Štefánika I. stupňa, Rad Bieleho dvojkríža vojenského druhu III. triedy, Pamätná medaila ministra obrany SR k 60. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny, Pamätná medaila ministra obrany SR I. stupňa, Záslužný kríž ministra obrany ČR I. stupňa a ďalšie.
Text: VHÚ
Foto: VHÚ, osobný archív genmjr. v. v. Ivana O. Schwarza