Pásové samohybné súlodie GSP-55
PSS je schopné prepravovať cez vodné plochy tanky, tankové aplikácie a techniku na pásových, prípadne i kolesových podvozkoch.
Pásové samohybné súlodie GSP-55 pozostáva z dvoch samohybných polosúlodí – pravého a ľavého. Každé z nich sa skladá z obojživelného podvozka (nosiča), vyklápacieho (odklápacieho) pontónu a dvojice vyklápacích koľajových rámp nožnicového typu.
Obe polosúlodia sú úplne samostatné, vybavené šesťvalcovým vznetovým motorom 8D6 s maximálnym výkonom 176 kW s priamym vstrekovaním paliva a kvapalinovým chladením.
Dva v jednom
Motor je umiestnený v strednej časti nosiča polosúlodia. Presun po súši umožňuje pásové hnacie ústrojenstvo. Maximálna rýchlosť vozidla na komunikáciách je 40 km/h a v teréne 18 km/h. Jazdný dosah vozidla je 200 – 300 km. Na dlhšiu vzdialenosť sa PSS dopravujú na podvalníkoch alebo po železnici. Plavbu na vode zabezpečuje v každom polosúlodí dvojica vrtúľ s možnosťou reverzu chodu. To umožňuje veľmi dobré manévrovanie na vode, vrátane otáčania na mieste. Maximálna rýchlosť plavby polosúlodia je 8 km/h. Pásové súlodie GSP-55 sa do pohotovostnej polohy zostavuje na vode.Osádku súlodia tvorí 6 osôb, t. j. dve trojčlenné osádky polosúlodí. Začiatkom 60. rokov minulého storočia v súlade s operačnými plánmi hľadalo velenie čs. armády vhodný prepravný prostriedok na ženijné zabezpečenie prechodu vojsk cez vodné prekážky.
Po oboznámení s prostriedkami, používanými ženijným vojskom Sovietskej armády, sa ako vhodné ukazovalo pásové samohybné súlodie GSP-55 a plávajúci transportér stredný PTS. Na základe odporúčania velenia ženijného vojska schválilo velenie čs. armády zavedenie oboch prostriedkov do výzbroje. Po zaradení do tabuliek počtov Veliteľstvom ženijného vojska bol v roku 1962 naplánovaný dovoz týchto súlodí zo ZSSR.
Z Dunaja na Vltavu
Na súlodiach, dovezených v rokoch 1963 a 1964, boli urobené náročné vojskové skúšky a v ZSSR vyškolení traja príslušníci ženijného vojska ČSĽA ako inštruktori s oprávnením „inštruktor II. triedy“. Obe dovezené súlodia v roku 1964 odovzdali do používania 52. pontónovému pluku v Komárne, kde bola v r. 1965 vytvorená rota pásových samohybných súlodí. Na základe vykonaných skúšok bol naplánovaný dovoz ďalších súlodí zo ZSSR. Licenčná výroba sa vzhľadom na nízku potrebu súlodí a vysoké výrobné náklady v Československu javila ako neekonomická. Plán vyzbrojovania ženijného vojska ČSĽA predpokladal na roky 1963 – 1969 dovoz dovedna 24 súlodí GSP-55. Podľa tohto plánu sa predpokladala reorganizácia roty na samostatný prápor pásových samohybných prostriedkov v posádke Komárno. Prápor PSS vznikol 1. 9. 1967 a patril do podriadenosti Veliteľstva Východného vojenského okruhu (VVO) v Trenčíne. Keďže v auguste 1968 posádku Komárno zabrala Sovietska armáda, v roku 1969 prešiel prápor do podriadenosti Veliteľstva Západného vojenského okruhu (ZVO) Tábor a 1. septembra bol 1969 redislokovaný do posádky Kamýk nad Vltavou. Pokračujúci dovoz pásových súlodí zo ZSSR umožnil postupne vytvárať ďalšie jednotky PSS. V roku1990 bola na úrovni vševojskovej divízie zaradená v rámci ženijného práporu prepravno-výsadková rota, ktorá vlastnila 2 súpravy PSS (GSP-55).Nejde spojiť do mosta
Technické parametre umožňujú súlodiu prevážať na vode techniku do hmotnosti 52 t (pri jeho poškodení 40 t). So zaťažením dosahuje vozidlo maximálnu rýchlosť plavby na vode 7,7 km/h, bez zaťaženia 10,8 km/h s plavebným dosahom 13 – 17 motohodín. Čas 1 kolobehu PSS na rieke širokej 100 m trvá 12 – 15 min., na rieke širokej 300 m 15 – 20 min. Prepravná kapacita jedného súlodia na rieke širokej 100 m je 4 – 5 tankov za hodinu, na rieke širokej 300 m závisí od rýchlosti vodného prúdu. Doba pohotovosti z dopravnej do prepravnej pohotovosti na vode trvá 4 – 8 min. Z porovnávania GSP so západnými typmi obojživelných mostov, a tým aj súlodí, vyplynul najvyšší počet najlepších parametrov v prospech GSP-55. Zásadnou nevýhodou GSP však je, že sa nedá spájať do súvislého mosta, čo západné typy obojživelných súprav umožňovali.Vojenský historický ústav má vo svojich zbierkach len jedno PSS s ev. číslami 07204066 a 07204057, ktoré získal v roku 1994 od ženijného útvaru Nové Mesto nad Váhom. Návštevníci Vojenského historického múzea Piešťany si ho môžu prezrieť vo vonkajšej expozícii.
Hlavné technické údaje
Dĺžka 12 000 mmŠírka súlodia po okraj pontónov/po okraj výklopných rámp 12630 mm /21 460 mm
Výška 3 200 mm
Hmotnosť 34 000 kg
Motor 8D6
Výkon motora 176 kW
Max. rýchlosť po komunikácii 40 – 45 km/h
Max. rýchlosť v teréne 18 – 27 km/h
Max. rýchlosť na vode 6 – 10 km/h
Osádka 3 + 3
Polosúlodie – dĺžka/šírka 12 000 mm /3 240 mm
Hmotnosť 17 000 kg
Užitočné zaťaženie 52 000 kg
Ponor – bez zaťaženia 970 mm
Ponor – s max. zaťažením 1 500 mm
Akčný rádius – na vode 13 – 17 Mh
Akčný rádius – v teréne 200 – 350 km
Text: Ing. Martin GABČO, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.12/2011
