Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Plukovník Daniel Kunic

Aktualizované:
Daniel KUNIC v hodnosti nadporučík pechoty
Daniel KUNIC v hodnosti nadporučík pechoty
Hrdina obranných bojov na výšine Ostrô pri Ružomberku počas SNP patrí k tým, ktorí po skončení druhej svetovej vojny stratili dôveru straníckeho vedenia a museli opustiť ozbrojené sily. Jeho osud je jedinečný a zároveň typický.

Daniel Kunic sa narodil 4. januára 1911 v Pukanci. Civilné vzdelanie zavŕšil štúdiom v Učiteľskom ústave v Leviciach (1926 - 1930) a následne pôsobil ako učiteľ v ľudovej škole.

Od regrúta po dôstojníka

Šiesteho júna 1931 bol odvedený do čs. brannej moci. Prvého októbra 1931 bol prezentovaný ako nováčik na vykonanie prezenčnej služby v p. pl. 26. V hodnosti vojaka bol zaradený do jeho 3. poľnej roty a súčasne preložený na trvalú dovolenku. Dňa 17. 7.1933 opätovne prezentovaný na vykonanie prezenčnej služby. Od 17. 7.1933 do 28. 2.1934 bol v Škole na výchovu dôstojníkov pešieho vojska v zálohe v Košiciach, ktorú absolvoval s veľmi dobrým hodnotením. Po jej skončení slúžil v p. pl. 26 až do 19. 10. 1934, keď bol prepustený na trvalú dovolenku ako ppor. pech. v zálohe.
Dňa 10. 7. 1939, už ako dôstojník v zálohe slovenskej brannej moci, bol povolaný na cvičenie, ktoré absolvoval v náhradnej letke let. pl. 3 v Piešťanoch, ako zástupca veliteľa náhradnej letky. V „zbrani" zotrval do 5. 8. 1939. Prvého septembra 1939 bol vzhľadom na vojnu s Poľskom prezentovaný na mimoriadnom cvičení v p. pl. 3 vo Zvolene, kde zastával funkciu II. pobočníka veliteľa náhradného práporu. „V zbrani" zotrval až do 23. 10. 1939, keď bol prepustený do pomeru mimo činnej služby.

V Povstaní

Novú etapu profesionálneho života začal od 1. 2. 1940, keď ho prijali do zboru dôstojníkov pechoty z povolania a bol zaradený do p. pl. 7. V rámci pešieho vojska zotrval len do 15. 4. 1940, keď bol premiestnený do náhradnej perute let. pl. v Piešťanoch a ako por. pech. zaradený do Leteckého parku, kde zastával funkciu veliteľa pomocnej letky. Dňa 1. 8. 1940 bol povýšený do hodnosti npor. pech. a 1. 7. 1942 povýšený do hodnosti stot. pech. Dňa 1. 4. 1941 bol ustanovený za veliteľa zásobovacieho oddielu Leteckého parku. O rok neskôr, 31. 12. 1942 bol na základe výnosu MNO SR preložený do skupiny dôstojníkov technického zbrojníctva letectva. Od 1. 5. 1944 až do 29. 8. 1944 technický hospodár Leteckého parku.
V rámci Leteckého parku na Mokradi sa zapojil do príprav SNP. Od 29. 8. 1944 príslušník 1. ČSA na Slovensku, v služobnom zaradení: veliteľ pešieho práporu II/6. Po reorganizácii 1. ČSA na Slovensku a vytvorení VL TS Zobor pôsobil ako veliteľ VL/53. peš. práporu „Lev". Spoločne so svojimi vojakmi si hrdinsky počínal počas obranných bojov v priestore južne od Ružomberka, najmä pri obrane výšiny Ostrô, ktorá sa stala kľúčovým bodom celej povstaleckej obrany VL TS. Od 19. 12. 1944 do 20. 1. 1945 pôsobil ako veliteľ milície v Pukanci. Od 20.1. do 27. 2.1945 veliteľ samostatnej čs. pešej roty, ktorá bola nasadená do bojov pri rieke Hron, v zostave sovietskeho gardového pluku. Od 27. 2. do 16. 4. 1945 bola rota stiahnutá z prvej línie a daná k dispozícii sovietskemu veliteľovi mesta Levice. Od 16. 4. 1945 pôsobil ako veliteľ posádky Levice.

Politicky nadbytočný

Po skončení vojny bol prijatý do čs. armády. Od 21. 6. 1945 ustanovený za dočasného veliteľa Oblastného leteckého skladu 4 v Nitre. Od 15. 5. 1951 až do 31. 12. 1957, keď D. Kunica prepustili do zálohy, dosiahol hodnosť technika plukovníka (28. 2. 1954) a zastával odborné funkcie v rámci 3. leteckej technickej divízie. Oficiálnym dôvodom na jeho prepustenie z armády bola skutočnosť, že preňho nebola v rámci divízie žiadna vhodná funkcia. Na základe dokumentu zo 4. 9. 1957 však možno konštatovať, že bol prepustený nie z dôvodu nadbytočnosti, ale preto, že „svoju politickú vyspelosť nepreukazoval dôsledne, za všetkých okolností, pri vyhľadávaní spoločnosti v Piešťanoch, ktorá nedáva záruku kladného postoja k nášmu zriadeniu." V civile pracoval najskôr ako úradník, neskôr ako učiteľ. Rehabilitovali ho v roku 1991, v hodnosti plk.
Daniel Kunic zomrel 18. 12. 1991 v Piešťanoch. V roku 1995 ho povýšili do hodnosti genmjr. in memoriam. Počas výkonu vojenskej služby ho viac ráz vyznamenali domácimi aj zahraničnými radmi a medailami.


Text: pplk. v zál. PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.6/2013
 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky