Plukovník zdravotníctva MUDr. Štefan Ľudovít DARVAŠ
Tam bol Štefan Darvaš 18. decembra 1933 slávnostne promovaný s akademickým titulom MUDr. V priebehu štúdia ho ako nováčika 4. marca 1931 odviedli do čs. brannej moci, s predurčením do náhradnej roty hraničiarskeho práporu 8 v Šahách. Súčasne mu odložili vojenskú prezenčnú službu do 31. decembra 1933. Ako vojak bol 15. januára 1934 prezentovaný v Škole pre dôstojníkov zdravotníctva v zálohe v Prahe. Dňom 1. júna 1934 ho povýšili na desiatnika ašpiranta, a ako sekundárneho lekára chirurgického oddelenia premiestnili do divíznej nemocnice 9 v Bratislave. V júli 1934 ho povýšili na podporučíka zdravotníctva prezenčnej služby a koncom augusta 1934 bol premiestnený do divíznej nemocnice 1 v Prahe. K 1. aprílu 1935 bol preložený do stavovskej skupiny dôstojníkov zdravotníctva z povolania a povýšený na nadporučíka zdravotníctva. O tri mesiace neskôr nasledovalo premiestnenie do pešieho pluku 32 „Gardský“ v Košiciach, kde bol 1. októbra 1935 ustanovený do funkcie šéflekára pluku a 2. apríla 1938 povýšený na kapitána zdravotníctva. V čase všeobecnej mobilizácie čs. brannej moci, od 24. septembra do 16. decembra 1938, bol ako lekár pridelený do zdravotníckej služby VI. zboru „Rázus“ s veliteľským stanoviskom v Soběslavi a po Viedenskej arbitráži (2. 11. 1938) vo Vranove nad Topľou. V tejto funkcii sa prejavil ako svedomitý a spoľahlivý dôstojník. Od 17. decembra 1938 až do rozbitia Česko-Slovenska v polovici marca 1939 bol trvalo pridelený na Veliteľstvo VI. zboru v Spišskej Novej Vsi, s určením pre zdravotnícku službu. V priebehu služby v medzivojnovej čs. armáde sa MUDr. Štefan Darvaš oženil s Annou, rodenou Ptáčkovou a v roku 1939 sa im narodil syn Ladislav.
Slovenský štát
Po vzniku Slovenského štátu bol kapitán Darvaš určený za prednostu zdravotnej služby VI. zboru v Spišskej Novej Vsi. Dňom 5. mája 1939 ho premiestnili na Veliteľstvo divíznej oblasti 3 (VDO 3) v Prešove a ustanovili do funkcie prednostu zdravotnej služby. Nasledovalo ďalšie premiestnenie na VDO 1 (od 15. 10. 1939 veliteľstvo 1. divízie) do Trenčína, kde od 20. mája 1939 do konca septembra 1940 zastával funkciu prednostu zdravotnej služby. Medzitým sa v rovnakom služobnom zadelení zúčastnil v septembri 1939 na ťažení slovenskej armády proti Poľsku. V apríli 1940 bol v rámci komisie slovenského MNO vyslaný na prehliadku vojenských nemocníc nemeckej armády v Magdeburgu a Döberitzi pri Berlíne a 1. júla 1940 povýšený na majora zdravotníctva. K 1. októbru 1940 ho premiestnili na Veliteľstvo pozemného vojska (VPV) v Banskej Bystrici a ustanovili za prednostu zdravotnej správy VPV.Po napadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom v júni 1941 sa ako prednosta zdravotnej správy Veliteľstva armády „Bernolák“ a spojovacieho štábu zúčastnil od 26. júna do 11. októbra 1941 ťaženia slovenskej poľnej armády na východnom fronte. Od polovice mája do začiatku júna 1942 dočasne pôsobil ako prednosta zdravotnej správy Vojenskej správy v Bratislave. S účinnosťou od 1. januára 1943 bol povýšený na podplukovníka zdravotníctva. Od 9. septembra do 25. októbra 1943 znovu pôsobil na východnom fronte v priestore Minska ako prednosta zdravotnej správy veliteľstva 2. pešej divízie. Po jej reorganizácii na 2. technickú brigádu a premiestnení do Talianska zastával až do 8. decembra 1943 funkciu prednostu zdravotnej správy jej veliteľstva. Po návrate na Slovensko, 11. decembra 1943, vykonával až do konca augusta 1944 funkciu prednostu zdravotnej správy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
Odbojové hnutie
Podplukovník Darvaš sa do odbojového hnutia v slovenskej armáde zapojil začiatkom leta 1943, keď ho pplk. gšt. Ján Golian vyzval, aby našiel vhodné priestory na uskladnenie zdravotníckeho materiálu v okolí Banskej Bystrice. V tom čase jestvoval jediný centrálny zdravotnícky sklad v Liptovskom Svätom Mikuláši. Túto úlohu splnil a zdravotnícky materiál decentralizoval do vojenských priestorov v strategickom trojuholníku Brezno – Banská Bystrica – Zvolen. V priebehu roka 1944 bol Štefan Darvaš ilegálnym Vojenským ústredím zapojený do plánov ozbrojeného Povstania, pričom mal na starosti prípravu a sústredenie čo najväčšieho množstva zdravotníckeho materiálu a liekov. Osobitne do štátnych nemocníc v Banskej Bystrici a vo Zvolene, ako aj doplnenie lôžok a personálu vo Vojenskom kúpeľnom ústave na Sliači. Zároveň zodpovedal za vypracovanie podrobného výcvikového rozkazu a jeho realizáciu intenzívnym výcvikom pre zdravotnícke zabezpečenie boja v horách, a to vo všetkých vojenských jednotkách, ktoré podliehali VPV v Banskej Bystrici. Po vypuknutí Slovenského národného povstania zastával funkciu prednostu zdravotnej správy Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. V spolupráci s Povereníctvom zdravotníctva mal na starosti zdravotnú službu na celom povstaleckom území. Zodpovedal za zabezpečenie zdravotného personálu a materiálu, zriaďovanie poľných nemocníc podľa potreby, zvyšovanie lôžkového fondu, ako aj evakuáciu nemocníc v čase ústupových bojov. Po potlačení Povstania sa podplukovník Darvaš spolu s ďalšími predstaviteľmi Veliteľstva 1. čs. armády presunul na Donovaly, odkiaľ s menšou skupinou prešiel cez Kozí chrbát do doliny Pohronia. Neďaleko Svätého Ondreja nad Hronom (dnes súčasť obce Pohronský Bukovec) ho 2. novembra 1944 zajali príslušníci Einsatzkommanda 14 a odviedli do Slovenskej Ľupče. Následne 3. novembra bol zaistený vo väznici v Banskej Bystrici. Vzhľadom na závažný zdravotný stav bol 17. decembra 1944 z väznice prepustený a až do oslobodenia Banskej Bystrice 25. marca 1945 hospitalizovaný v banskobystrickej štátnej nemocnici.Dňa 5. apríla 1945 podplukovník Darvaš nastúpil do vojenskej činnej služby v Košiciach, kde bol ustanovený za prednostu I./4. (zdravotníckeho) oddelenia čs. Ministerstva národnej obrany. Po ukončení 2. svetovej vojny pôsobil v tomto funkčnom zaradení aj na MNO v Prahe, kde zotrval do konca mája 1946. Od 31. mája 1946 do 20. septembra 1950 bol prednostom zdravotníckej služby 10. divízie v Košiciach. Medzitým ho k 1. októbru 1946 povýšili na plukovníka zdravotníctva. V rokoch 1951 – 1953 pracoval ako prednosta školského oddelenia vo Vojenskej lekárskej akadémii v Hradci Králové a v rokoch 1953 – 1960 zastával funkciu náčelníka vojenskej katedry pri Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
K 1. októbru 1962 bol preložený do zálohy. MUDr. Štefan Darvaš pôsobil ďalej na čiastočný úväzok až do roku 1975, a to ako okresný lekár štatistik a námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu činnosť v Okresnom ústave národného zdravia (OÚNZ) v Košiciach, kde 2. júna 1984 aj zomrel.
Text: pplk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., VHÚ Bratislava
Foto: VHA Bratislava
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 6/2012
