Prilba Adrianka a blúza čs. legionára

Blúza čs. legionára vo Francúzsku s prilbou Adrian
04.06.2020

Do roku 1917 nebolo možné pre nedostatok dobrovoľníkov z radov Slovákov a Čechov vytvoriť samostatné československé jednotky vo Francúzsku. Až koncom roka 1917 a počas roka 1918 sa vo Francúzsku podarilo sústrediť takmer 10 000 Slovákov a Čechov.
 
V tomto období do Francúzska prišla rota vytvorená zo zajatcov v Rumunsku, dorazili českí dôstojníci zo srbskej armády, zajatci, bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády zo srbského frontu sústredení v Taliansku, ako aj 1 100 dobrovoľníkov z Ruska. Dorazilo približne 2 500 krajanov z USA, medzi ktorými bolo vyše 1 000 Slovákov.

Pluk, brigáda, divízia

V decembri 1917 francúzska vláda dekrétom povolila vytvorenie samostatnej československej armády a poskytla jej výstroj, výzbroj a umožnila činnosť. Devätnásteho januára 1918 bol v Cognacu vytvorený 21. čs. strelecký pluk. Neskôr sa sformoval aj 22. čs. strelecký pluk. Koncom jari 1918 bola z týchto plukov vytvorená 1. čs. strelecká brigáda vo Francúzsku (takmer 9 500 vojakov). Oba pluky, ktoré vytvorili 1. čs. streleckú brigádu, boli zaradené do 55. francúzskej pešej divízie a od roku 1918 do konca vojny sa zúčastnili na bojoch pri Michelbachu, Jonchery sur Vesle a Vouziers et Terron sur Aisne. Začiatkom decembra 1918 sa sformoval 23. čs. strelecký pluk, ktorý sa nazýval aj Pluk amerických Slovákov.
 
Brigáda bola 5. decembra transformovaná na 5. čs. streleckú divíziu. V januári 1919 bol vytvorený 24. čs. strelecký pluk, ktorý však už nebol považovaný za legionársky. Na prelome rokov 1918 a 1919 bola divízia pripravená na návrat do novovzniknutého Československa, kde bola nasadená do bojov na Těšínsku s Poľskom a vzápätí čiastočne aj do bojov o Slovensko proti vojskám Maďarskej republiky rád.

Adrianka

Čs. legionári vo Francúzsku používali francúzsku rovnošatu vzor 1915 a francúzsku oceľovú prilbu Adrian. Vzhľad československých vojakov sa tak až na výsostné označenia či drobné detaily nelíšil od ostatných vojakov francúzskej armády. Francúzska prilba vz. 15 Adrian, zavedená do výstroja v roku 1915, bola prvou modernou oceľovou prilbou. Podľa svojho vynálezcu plukovníka A. Adriana (1859 – 1933) dostala ľudový názov Adrianka. Materiál na výrobu prilby predstavoval oceľový plech s hrúbkou 0,7 mm spracovaný za studena. Telo prilby (zvon) bolo vylisované do tvaru pologule s oválnym pôdorysom. Na výlisok zvona bol pripevnený hrebeň a nasledovalo pripojenie čelného a tylového štítku s bočnými výstupkami, ktoré boli spojené nitovaním.
 
Ešte v priebehu prvej svetovej vojny boli prilby zaradené do výstroja spojeneckých armád, vrátane československých légií vo Francúzsku a v Taliansku, neskôr boli postupne zavádzané aj v mnohých ďalších štátoch, kde sa zachovali až do polovice 20. storočia. Do konca vojny sa ich vyrobilo vyše 20 miliónov kusov. Na čele prilby sivomodrej farby je štítok symbolizujúci horiaci granát s písmenami RF (République Française). V auguste 1918 bol zavedený československý legionársky odznak, ktorý nosili príslušníci československých légií vo Francúzsku na prilbách Adrian, resp. na baretoch. Prilba Adrian zostala až do konca prvej svetovej vojny v základných líniách rovnaká, zlepšila sa však jej kvalita použitím mangánovej ocele s hrúbkou 0,9 mm, dovoľujúcej tiež výrobu zvona len z jedného kusu (to však už je vzor 1926).

Bleu horizon

Zobrazená vojenská blúza, súčasť francúzskej rovnošaty vzor 1915, patrila príslušníkovi 21. čs. streleckého pluku československého zahraničného vojska vo Francúzsku v hodnosti poručík. Hodnostné označenie bolo umiestnené okrem čiapok či baretov aj na rukávoch tesne nad manžetami v podobe súkenných alebo dragúnových klinov. Blúza bola z vlneného súkna sivomodrej farby (bleu horizon – modrý horizont).
 
Na ramenách blúzy sú náplecníky, na ktorých sa nachádzajú výložky tmavomodrej farby s nápisom ČS vyšitým zlatou niťou. Na pololežatom golieri sú po oboch stranách tmavomodré výložky s fialovým lemovaním a s číselným označením pluku 21. Zapínanie blúzy je jednoradové, pozostáva zo siedmich kovových gombíkov striebornozlatistej farby s vyrazeným nápisom ČS. Na blúze sú vonkajšie vrecká kryté vykrajovanou chlopňou.


Text: Gabriel Blaško (VHÚ – VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2019