Ruské pechotné pušky Mosin model 1891 a Berdan II. model 1870

93374671_1037692849963986_3082293557831139328_n
23.04.2020

Mosin model 1891

Ruská pechotná 7,62 mm puška Mosin model 1891 bola v roku 1894 vyrobená vo francúzskej zbrojovke v Chatellerault. V expozícii múzea pripomína boje, ktoré sa na území východného Slovenska odohrávali v priebehu prvej svetovej vojny pri ofenzíve ruských vojsk v Karpatoch na prelome rokov 1914 – 1915, ale tiež čs. legionárov, ktorí ju mali vo výzbroji.

Puška predstavovala najrozšírenejšiu a najpoužívanejšiu zbraň ruských pozemných jednotiek na frontoch prvej svetovej vojny. Rusko potrebovalo nahradiť zastarané jednoranové pušky Berdan II. model 1870. Za člena komisie, ktorá vyberala novú zbraň, bol vymenovaný aj talentovaný vynálezca a konštruktér Sergej Ivanovič Mosin. V roku 1887 predstavil vlastný model. Puška mala nábojovú schránku uloženú vnútri pažby. Skúšky však nedopadli dobre. Ďalšiu prepracovanú konštrukciu zbrane predložil Mosin v roku 1890.

prepracovanú konštrukciu zbrane predložil Mosin v roku 1890. Do fi nále konkurzu sa dostala jeho puška a konštrukcia belgického továrnika Léona Naganta. Nagantova konštrukcia nezvládla vojskové skúšky, Mosinova odolala všetkým nástrahám. Komisiu na Nagantovej puške zaujalo veľmi dobré konštrukčné riešenie nábojovej schránky. A tak sa rozhodla niektoré Nagantove prvky využiť na zdokonalenie Mosinovej pušky. Takto zdokonalená zbraň bola v roku 1891 zavedená do výzbroje cárskej armády.

Postupne boli zavedené aj jej tri ďalšie varianty. V roku 1893 dragúnska puška, o rok neskôr kozácka puška a napokon v roku 1907 pre špeciálne druhy vojsk (ženisti, delostrelci) karabína. V roku 1908 sa uskutočnila modernizácia streliva. Náboj nemal zaguľatený, ale špicatý tvar strely, dosahoval vyššie balistické hodnoty. Úsťová rýchlosť strely sa zvýšila zo 620 m/s na 860 m/s. Náboj bol aj naďalej označovaný ako 7,62 × 54 mm R. Sériová výroba pušiek sa od polovice roka 1891 začala v štátnych zbrojovkách v Tule, Iževsku a Sestrorecku. Pri nábehu výroby výrazne pomohla francúzska zbrojovka Manufacture d‘Armes de Chatellerault. V rokoch 1892 – 1894 vyrobila a dodala 503 750 pechotných pušiek.

Pechotné pušky Mosin model 1891 a ich varianty sa mimoriadne dobre osvedčili v najnáročnejších bojových podmienkach prvej svetovej vojny. Zbraň bola odolná aj pri veľmi tvrdom zaobchádzaní. Vojaci oceňovali mimoriadnu presnosť streľby. Jednotlivé modifi kácie pušky vydržali ako základná pechotná puška Červenej armády až do konca druhej svetovej vojny.

Technicko-taktické údaje

Kaliber: 7,62 mm
Náboj: 7,62 × 54 mm R
Dĺžka s bodákom: 1 738 mm
Hmotnosť s bodákom: 4,6 kg
Kapacita nábojovej schránky: 5 (4 + 1) nábojov
Teoretická kadencia streľby: 10 – 12 výstrelov za min.
Maximálny dostrel: 1 828 metrov

Berdan II. model 1870

Zobrazená 10,6 mm ruská pechotná puška Berdan II. model 1870 bola vyrobená v roku 1884 v Sestrorecku. Bola konštrukčným dielom amerického plukovníka Hirama Berdana a dovýzbroje armády cárskehoRuska ju zaviedli v septembri 1870. Nahradila pušku Berdan I., ktorá bola do výzbroje narýchlo zavedená len dva roky predtým (1868), ale neosvedčila sa.

Z konštrukčného hľadiska predstavovala puška Berdan II. zadom nabíjanú zbraň s valcovitým otočno-posuvným záverom. Ten bol špecifi cký v tom, že oproti ostatným záverom tohto typu nepotreboval žiadne klasické uzamykacie ozubenia, keďže bol skonštruovaný tak, že jeho telo samo o sebe pri výstrele zabezpečovalo uzavretie nábojovej komory. Držadlo záveru nebolo pri jeho úplnom uzamknutí vo vodorovnej polohe, ale bolo o 45° vyklonené nahor. Takže záver sa pri odomykaní otáčal len o 45°, a nie o 90°, ako to bolo bežné pri iných záveroch tohto typu. Hlaveň s dĺžkou 826 mm mala vývrt so šiestimi stúpajúcimi pravotočivými drážkami, ktoré po každom výstrele zabezpečovali rotačný pohyb strely.

Popri základnom pechotnom modeli pušky, ktorý mal celkovú dĺžku 1 346 mm, boli do výzbroje prijaté aj jej ďalšie varianty. Dragúnska a kozácka puška a karabína Berdan II. Dragúnska puška bola od pechotnej o 116 mm kratšia. Kozácka puška mala na rozdiel od dragúnskej gombíkový typ spúšte a nebola vybavená bodákom. Karabíny boli konštrukčne rovnaké ako dragúnske pušky, ale boli podstatne kratšie a používali slabší náboj. Pušky Berdan II. sa najskôr vyrábali v Birminghame a až po zakúpení príslušného strojárskeho vybavenia sa od roku 1874 začali vyrábať v ruských štátnych zbrojovkách v Tule, Iževsku a Sestrorecku. Celkovo vyrobili približne 3,2 milióna kusov.

V čase prvej svetovej vojny už išlo o zastaranú zbraň, ale keďže cárska armáda nemala dostatok moderných zbraní, musela využívať aj tieto pušky. Stretli sa s nimi aj príslušníci čs. légií v Rusku.

Technicko-taktické údaje

Kaliber: 10,6 mm
Náboj: 10,67 × 58 mm R
Dĺžka s bodákom: 1 916 mm
Hmotnosť s bodákom: 4,6 kg
Teoretická kadencia streľby: 6 – 8 výstrelov za minútu
Maximálny dostrel: 2 850 metrov (účinný 320 metrov)

Text: Peter Holík (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2019.