Sovietsko-poľský vrtuľník Mi-2

Aktualizované: 24. Október 2011 —

Ľahký viacúčelový vrtuľník Mi-2 (v kóde NATO Hoplite) sovietskej konštrukcie a poľskej výroby s klasickým trojlistovým nosným a dvojlistovým chvostovým vyrovnávacím rotorom, s pevným trojkolesovým podvozkom čelového typu, poháňaný dvoma turbohriadeľovými motormi GTD-350 je určený predovšetkým na plnenie výsadkových, spojovacích, transportných a sanitných úloh. Posádku tvorí pilot a palubný technik.

Kabína pasažierov má kapacitu osem osôb. Vymontovaním sedadiel sa dá prestavať na nákladnú verziu pre náklad do hmotnosti 700 kg alebo zdravotnú verziu so štyrmi nosidlami. Vrtuľník môže byť vybavený navijakom s nosnosťou do 120 kg na zdvíhanie osôb a predmetov na palubu bez pristátia. Návštevníci piešťanského múzea si môžu vrtuľník pozrieť v jeho vonkajšej expozícii.

História vzniku

V druhej polovici päťdesiatych rokov vznikla v Sovietskom zväze požiadavka na nový typ ľahkého viacúčelového vrtuľníka. Konštrukčná kancelária M. L. Mila začala pracovať na modernizácii známeho a masovo rozšíreného vrtuľníka Mi-1. Prestavba sa dotýkala najmä použitia novej pohonnej turbokompresorovej jednotky a uplatnenia nových poznatkov z oblasti aerodynamiky, konštrukcie a technológie výroby. Nový vrtuľník označený ako V-2 vzlietol na prvý let 22. septembra 1961 a pilotoval ho G. V. Alfjorov. Prvé dva prototypy Mil Mi-2 slúžili v bývalom Sovietskom zväze na uskutočňovanie podnikových a štátnych skúšok. Po úspešných skúškach bola technická a výrobná dokumentácia na základe medzinárodnej dohody odovzdaná poľskému leteckému závodu WSK Swidnik.
Príprava na výrobu vrtuľníkov sa začala v roku 1964 pod typovým označením SM-3.
Prvý skúšobný let vrtuľníka zostaveného z dielcov privezených zo Sovietskeho zväzu uskutočnili 26. augusta 1965 sovietski piloti. Skúšobný let vrtuľníka Mi-2 (ser. č. 520001) zostaveného z dielcov vyrobených v Poľsku uskutočnila 4. novembra 1965 posádka zložená z poľských pilotov. Na začiatku sériovej výroby došlo k dohode medzi Poľskou ľudovou republikou a Sovietskym zväzom, v rámci ktorej sa poľská strana vzdala označenia SM-3 v prospech sovietskeho označenia Mi-2. Sériová výroba vrtuľníkov typu Mi-2 sa začala v roku 1965 a do ukončenia výroby v roku 1988 bolo vyrobených viac ako 5 400 kusov.

Pre vnútro i armádu

V roku 1972 boli do ČSSR dodané prvé vrtuľníky Mi-2 pre potreby ministerstva vnútra, ktoré prevádzkovalo 32 vrtuľníkov. Toto množstvo presahovalo potreby Ministerstva vnútra, a preto po generálnych opravách boli niektoré vrtuľníky odovzdávané armáde, ktorá od roku 1981 prevádzkovala 51 vrtuľníkov Mi-2. Vojenskí piloti-inštruktori boli preškolení na vrtuľníky Mi-2. V septembri 1982 bolo prevzatých prvých sedem strojov priamo z výrobného podniku. V roku 1986 boli zakúpené 4 vrtuľníky Mi-2 na vojskové skúšky na využitie leteckej, streleckej a raketovej výzbroje. Ukázalo sa veľa nedostatkov a vrtuľníky boli zaradené na výcvik žiakov v piešťanskom leteckom školskom pluku. Po delimitácii majetku ČSFR v roku 1993 bolo zaradených do služby v Armáde SR spolu 17 vrtuľníkov, z toho 5 strojov v 2. LZ Piešťany a 12 vrtuľníkov v 4. LZ Prešov. V súčasnosti OS SR prevádzkujú šesť vrtuľníkov Mi-2 vo vrtuľníkovom krídle generálplukovníka Jána Ambruša v Prešove.

História vrtuľníka Mi-2 zo zbierok VHM v Piešťanoch

Vrtuľník Mi-2 s výrobným číslom 235434127 série 54 bol vyrobený v roku 1977 v leteckom závode WSK Swidnik v Poľsku. Tam ho v nasledujúcom roku prevzali príslušníci Leteckého oddielu MV ČSSR. V rezorte vnútra slúžil s imatrikulačným číslom B-2834 do 28. marca 1990. Dovtedy odlietal 1 235 hodín a 47 min. a uskutočnil 657 vzletov. Koncom marca 1990 vrtuľník prevzal Vojenský útvar 3970 Líně a bolo mu pridelené imatrikulačné číslo 5354. Začiatkom roka 1993 v rámci delenia majetku federálnej armády ČSFR vrtuľník prevzali príslušníci VÚ 4800 Piešťany, kde slúžil na výcvik pilotov. Dňa 27. septembra 1995 bol vykonaný technický prelet z Piešťan do VÚ 6335 Prešov. Na letisku Prešov 5. októbra 1995 vzlietol posledný raz. Potom nasledovala technická údržba spojená s konzervačnými prácami až do decembra 1996.

V období rokov 1990 – 1995 vrtuľník nalietal 494 hod. a 15 min. a vykonal 1 851 vzletov. Počas svojej prevádzky nalietal spolu 1 729 hod. a 22 min. a vykonal 2 508 vzletov.

Takticko-technické údaje:

Dĺžka vrtuľníka s rotormi		17,42 m
Dĺžka vrtuľníka bez rotorov		11,90 m
Šírka vrtuľníka bez hlavného rotora		3,25 m
Výška vrtuľníka		3,75 m
Hmotnosť prázdneho vrtuľníka	– verzia osobná	2 420 kg
	– verzia nákladná	2 372 kg
Max. vzletová hmotnosť		3 550 kg
Max. rýchlosť		210 km.h^-1
Cestovná rýchlosť		200 km.h^-1
Stúpavosť		12,0 m.s^-1
Dolet		580 km
Motor		2 x Izotov GDT-350
Výkon motora		331 kW
Priemer nosného rotora		14, 560 m
Priemer vyrovnávacieho rotora		2,70 m
Dostup statický		2 000 m
Dostup dynamický		4 200 m