Sovietsky Farmer

MiG-19PM (v kódovom označení NATO Farmer) je frontové prepadové jednomiestne dvojmotorové prúdové nadzvukové záchytné stíhacie lietadlo sovietskej výroby celokovovej konštrukcie, strednoplošník so šípovým krídlom, plávajúcim stabilizátorom, so šípovou chvostovou plochou a s trojbodovým zaťahovacím podvozkom čelového typu.
 
Je poháňané dvoma, v strednej časti trupu vedľa seba umiestnenými, leteckými turbokompresorovými, jednoprúdovými, jednohriadeľovými leteckými motormi RD-9B, s prídavným spaľovaním a s trojpolohovou výstupnou dýzou. 

Vzhľadom na svoje vybavenie bolo lietadlo určené na denné aj nočné bojové operácie a na operácie, vedené za sťažených poveternostných podmienok. Výzbroj lietadla tvorili štyri riadené rakety RS-2U (RS-2US), podvesené na závesníkoch pod krídlami. Lietadlo nemalo zabudovanú kanónovú výzbroj ani možnosť podvesenia raketových blokov alebo leteckých bômb. Na krídlach boli štandardne podvesené dve prídavné nádrže, každá s objemom 760 litrov paliva.
 
MiG-19PM, výrobné číslo 651113, trupové ev. č. 1113, vyrobili v Gorkom (GAZ-č.21) koncom roka 1960 ako posledný kus MiG-19PM, vyrobený v ZSSR. Lietadlo prevzal 1. stíhací letecký pluk (slp) v Českých Budějoviciach vo februári 1961. Neskôr pôsobilo v leteckých plukoch v Pardubiciach a Líně. V roku 1972 bolo vyradené z prevádzky a vystavené v Karlových Varoch. Potom bolo odovzdané do VLU Prešov. Dnes patrí do zbierky VHM Piešťany, ktoré ho získalo zmluvou o bezodplatnom prevode v roku 1996 od VSLŠ Košice. Od roku 2004 do roku 2009 bolo lietadlo vystavené v spoločnej expozícii letectva v Technickom múzeu Košice. V roku 2009 sa z Košíc presťahovalo do expozície v Piešťanoch.

História prvého nadzvukového sériovo vyrábaného lietadla v ZSSR sa začala písať na začiatku 50. rokov minulého storočia. Mikojanova konštrukčná kancelária si za základ vybrala drak lietadla MiG-17F, do ktorého zabudovala dva prúdové motory AM-5. Prototyp, označený ako I-340 (SM-1), absolvoval prvý let na jar 1952. Nasledoval prototyp I-360 (SM-2), ktorý sa od neho konštrukčne úplne odlišoval. Prototyp s radarovou verziou SM-7/1 prvýkrát vzlietol 28. augusta 1954. V predĺženej a rozšírenej prednej časti trupu bol zabudovaný radar RP-1 Izumrud-1. Do draka lietadla už boli zastavané letecké prúdové motory AM-9B, neskôr preznačené na RD-9B. Vo februári 1954 bolo lietadlo zavedené do výroby pod typovým označením MiG-19. Vývoj na radarovej verzii pokračoval ďalej. Sériová výroba lietadla MiG-19P bola spustená v roku 1955. V závere roka 1956 vyvrcholili skúšky prototypu SM-7/2M, v sériovej výrobe označeného MiG-19PM. Vyrábal sa v rokoch 1957 až 1960.
 
Velenie československých vzdušných síl v roku 1955 požadovalo lietadlo, ktoré by svojimi parametrami prevýšilo lietadlá MiG-15 a MiG-17. V roku 1956 bola podpísaná zmluva so ZSSR o dodávkach a licenčnej výrobe lietadiel MiG-19. Československé letectvo postupne prevádzkovalo 183 lietadiel MiG-19 troch modifikácií (103 MiG-19S čs. výroby, 13 MiG-19S, 24 MiG-19P a 43 MiG-19PM sovietskej výroby). Lietadlá MiG-19PM sa do Československa dodávali od roku 1959 do roku 1961. Z čs. leteckých útvarov boli lietadlá MiG-19 vyradené v roku 1972.

Hmotnosť vzletová maximálna 8 645 kg
Hmotnosť vzletová 7 880 kg
Hmotnosť prázdneho lietadla 5 660 kg
Dĺžka 13,020 m
Rozpätie 9,000 m
Výška 3,880 m
Nosná plocha 25 m2
Motor turbokompresorový
2x (MIKULIN) AM-9(RD-9B)
Ťah motora - forsáž 31,90 kN
Ťah motora - maximál 25,5 kN
Rýchlosť letu
maximálna H=10 km 1 445 km.h-1
Stúpavosť pri zemi 180 m.s-1
Dostup 16 800 m
Výzbroj 4x raketa RS-2US (K-5)
Rádiolokátor RP-2U
Osádka 1 pilot
 
Text: Miroslav Mihálik (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2015