Stomilimetrový kanón vzor 53
V novembri 1972 bol pridelený Vojenskému útvaru 3289 Lešany. Na jeseň 1975 bol kanón na druhej generálnej oprave v Moldave nad Bodvou. Poslednú absolvoval vo februári 1985 vo Vojenskom útvare 5728 Olomouc. Po nej bola zbraň uložená v remíze Vojenského útvaru 3289 Lešany, p. Krhanice. V roku 1993 v rámci delenia čs. armády pripadla Armáde Slovenskej republiky.
Vojenské historické múzeum v Piešťanoch získalo kanón do svojich zbierok na základe bezodplatného prevodu od Vojenského útvaru 5728 Moldava nad Bodvou v roku 1993.
Začali v Plzni, dokončili v Trenčíne
Vývoj 100 mm poľného kanóna, pod označením A 20, sa začal v lete 1948 v Škodových závodoch v Plzni. Nový kanón mal nahradiť vo výzbroji zborového delostrelectva čs. armády dovtedy používaný 105 mm trofejný nemecký kanón vzor 18 N. V závere roka 1948 po konzultáciách na veliteľstve delostrelectva sa pristúpilo k riešeniu zbrane v dvojakom prevedení, a to na dvojramennej a krížovej lafete. Problémy s unifikáciou streliva však viedli začiatkom roka 1950 k dočasnému zastaveniu vývoja a príprav na výrobu prototypov. Koncom leta 1950, po presťahovaní Technicko-konštrukčného oddelenia (TKO) z Plzne do Trenčína, sa vývojové práce na zbrani A 20 rozbehli znova. Ale vývoj kanóna na krížovej lafete bol zastavený. V roku 1952 vývojové práce, súvisiace s kanónom A 20, prevzala práve vzniknutá Konštrukta Trenčín. Tá doriešila problematiku hlavne s úsťovou brzdou, záverovú poloautomatiku a nábojovú komoru tak, že kanón mohol používať aj strelivo, určené pre tanky T-54 A. V decembri 1952 bol vyrobený prototyp, ktorý v januári a februári 1953 absolvoval podnikové skúšky. Prototyp v nich uspel. Kanón bol následne odovzdaný v marci 1953 do kontrolných skúšok. Po nich nasledovali vojskové skúšky. Uskutočnili sa v 33. protitankovej brigáde, a to v mesiacoch apríl až máj 1953. V priebehu nich prototyp absolvoval 900 výstrelov v rôznych režimoch streľby a najazdil v závese za ťažným vozidlom T-128 a T-111 po cestách 3 200 km a po poľných komunikáciách a v teréne 350 km bez vážnejších porúch. Preto skúšobná komisia MNO-VD odporučila čo najrýchlejšie zaviesť kanón do výzbroje armády. Aj napriek tomu ministerstvo nariadilo vykonať doplnkovú streleckú skúšku na strelnici v Hlbokom. Dovedna uskutočnil 82 výstrelov, z toho 40 pri rýchlopaľbe. Dosiahnuté dobré strelecké výsledky potvrdili, že zbraň vyhovela stanoveným požiadavkám doplnkovej skúšky. MNO rozhodlo o zavedení kanóna do výzbroje čs. armády pod označením 100 mm kanón vz. 53.Kanón vyrábali v Dubnici
Finálnym výrobcom kanóna sa stali vtedajšie Závody K. J. Vorošilova v Dubnici nad Váhom. Z dôvodu vážnych nedostatkov pri príprave a zabezpečovaní výroby nevydalo MNO v roku 1954 povolenie na výrobu overovacej série. Súhlas vydalo až na jar 1956. Sériová výroba sa začala koncom roka 1956 a trvala do roka 1960. Počas týchto rokov čs. armáda postupne prevzala do svojej výzbroje asi 600 kanónov vz. 53. Tie zo začiatku tvorili výzbroj armádneho delostrelectva a delostrelectva zálohy hlavného velenia. Neskoršie boli vo výzbroji kanónových delostreleckých brigád, ako aj protitankových plukov a brigád Západného, Stredného a Východného vojenského okruhu. Od roku 1963 boli začlenené aj do výzbroje delostreleckých plukov motostreleckých divízií. Koncom 80. rokov 20. storočia sa začalo s ich postupným vyraďovaním z výzbroje prvosledových útvarov. Po roku 1993 časť týchto kanónov prevzala do svojej výzbroje i Armáda SR, ktorá ich postupne, na základe zmluvy o Konvenčných ozbrojených silách v Európe, dala zlikvidovať vo VOP Moldava nad Bodvou.Základné technicko-taktické údaje:
Obsluha 1 + 8 osôbHmotnosť v bojovej polohe 4 280 kg
Dĺžka v pochodovej polohe 9 100 mm
Šírka v pochodovej polohe 2 360 mm
Výška 1 800 mm
Svetlá výška 0,350 mm
Maximálny dostrel 21 000 m
Bojová rýchlosť streľby 6 – 8 rán/min
Počiatočná rýchlosť strely 955 m.s-1
Rozsah námeru
pri zovretých lafetových ramenách -6° až +15°
Rozsah odmeru 60°
Maximálna rýchlosť na ceste
v závese za ťažným vozidlom 60 km/h
Priemerná rýchlosť na poľných cestách
v závese za ťažným vozidlom 20-30 km/h
Priemerná rýchlosť v teréne
v závese za ťažným vozidlom 12 km/h
Text: Peter Turza, VHÚ – VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana 11/2012
