Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Ťahač rakiet

Aktualizované:
Ťahač rakiet
Ťahač rakiet
ZiL 131 je stredný nákladný trojnápravový terénny automobil ruskej konštrukcie. Nahradil variant ZiL 157 vychádzajúci koncepčne zo štyridsiatych rokov. Moskovský automobilový závod I. A. Lichačova ho vyrábal v rokoch 1966 až 1986. V roku 1986 sa začala vyrábať modernizovaná verzia ZiL 131 N.
Väčšina týchto automobilov bola konštruovaná špeciálne na vojenské využitie. Modernizovaný ZiL 131 N sa vyrábal s benzínovými aj naftovými motormi. Výroba v Moskve sa skončila okolo roku 1994. Modifi kované varianty ZiL 131 N sa na Urale vyrábali ešte začiatkom tohto storočia. Rám podvozka ZiL 131 tvorí nitovaná konštrukcia pozdĺžnych „U“ profilov. Vysokú priechodnosť terénom zvyšoval tvar šasi, ktorý bol riešený zmenšenými vzdialenosťami kolies od predného a zadného nárazníka. Vozidlá boli vybavené teleskopickými olejovými tlmičmi a centrálnym dofukovaním kolies, čo ešte zvýšilo priechodnosť. Chladenie spolu s utesnením motorového priestoru dovoľovali štandardnú brodivosť do hĺbky 1,4 m. ZiL mal trojstupňový systém čistenia prívodu vzduchu k motoru (VPM-3). Umožňoval prevádzku motora v prašnom teréne. Disponoval zdokonaleným palivovým čerpadlom B-10 s vyšším výkonom. Aj vďaka nemu mohlo vozidlo pôsobiť v extrémnych teplotných podmienkach s amplitúdou do 95 °C. Päťstupňová hlavná prevodovka mala synchronizáciu na druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni. K dispozícii bola možnosť redukcie otáčok pri jazde v náročnom teréne pomocou prídavnej prevodovky. Osemvalcový vidlicový motor typu ZiL 131 s rozvodom OHV dával vozidlu výkon 110,2 kW. Odpruženie zabezpečovali oblúkové listové pružiny a predné kolesá mali zavesenie na guľových kĺboch so stálym dvojitým prevodom. Na prednú časť rámu podvozka mohol byť osadený výkonný navijak. Maximálne pracovné zaťaženie lana bolo 50 kN. Spoľahlivé koníky V Československej armáde patril ZiL 131 k najpočetnejším typom nákladných vozidiel ruského pôvodu. Okrem valníkových verzií (ZiL 131 A) a ťahačov sa používali aj skriňové nadstavby s najrôznejším komunikačným vybavením, skúšobnými a rektifikačnými stanicami. Medzi najrozšírenejšie verzie patril sedlový ťahač označovaný ako ZiL 131 V. Tieto automobily boli určené na ťahanie špeciálnych návesov do maximálnej hmotnosti 7 500 kg v nenáročnom teréne. Takzvané „koníky“ mali oproti valníkom skrátený rám, lisované blatníky na zadných dvoch kolesách a najmä kĺbový spoj na pripájanie návesu. Vozidlo v expozícii VHM Piešťany predstavuje ťahač prepravníka PR-11 BM zo systému PLRK S-75M Volchov. Vo výzbroji palebnej batérie bolo 6 ťahačov ZiL 131 V, vybavených jednoosím návesom na prepravu rakety S-75. Prepravník slúžil na dopravu rakiet zem – vzduch k odpaľovacím rampám, ale aj na ich presúvanie počas plnenia okysličovadlom. Bol vybavený plniacim zariadením s vlastnou nádržou pre okysličovadlo, s možnosťou spätného prečerpávania. Plnenie fungovalo atmosféricky – na báze pretláčania stlačeným vzduchom. ZiL 131 V, v. č. 299 710, vojenské poznávacie číslo: 287-81-82, bol vyrobený v Sovietskom zväze v roku 1978. Prvým užívateľom bol VÚ 7509 Praha, neskôr VÚ 4453 Žatec. Koncom roka 1992 vozidlo v rámci delenia federálnej armády ČSFR prevzala Armáda SR a dislokovala ho vo vojenskom útvare v Dunajskej Lužnej. Do zbierok Vojenského historického múzea sa ZiL 131 V dostal v roku 1996. Dnes je súčasťou vonkajšej expozície VHM Piešťany.

Technicko-taktické údaje:

dĺžka – 6 620 mm
šírka – 2 420 mm
výška – 2 480 mm
svetlá výška – 330 mm
výška sedla – 1 500 mm
rozchod kolies: 1 820 mm
schopnosť brodenia – 1 400 mm
motor – karburátorový ZiL 131 8V
chladenie – kvapalinové
typ paliva – benzín objem – 6 280 cm3
výkon – 110 kW
hmotnosť pohotovostná – 6 460 kg
osádka ťahača – 3 osoby
maximálna rýchlosť – do 80 km/h
základná spotreba – 45 l na 100 km, s návesom 7 t – 50 l na 100 km
 
Text: Jerguš Váry
Foto: Miroslav Mihálik, VHÚ-VHM Piešťany.
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.7/2014
 

Fotogaléria

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky