Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Ťažký trojnápravový cisternový automobil T-111C

Aktualizované:
Ťažký trojnápravový cisternový automobil T-111C
Ťažký trojnápravový cisternový automobil T-111C
Ťažký trojnápravový cisternový automobil T-111C s výrobným číslom 102893, ktorý bol konštruovaný na prevádzku po cestách aj v teréne, tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ-VHM Piešťany. Vozidlo vyrobené v roku 1956 prevzala začiatkom februára 1957 technická skupina topoľčianskej 13. tankovej divízie.
Tá ho v lete 1957 na základe nariadenia veliteľa divízie pridelila 13. tankovému pluku. Po reorganizačných zmenách v rámci divízie koncom októbra 1958 Tatru odovzdali 15. tankovému pluku. V rokoch 1969 – 1975 sa T-111C nachádzala v levickom 64. tankovom pluku. Do civilného sektora bola odovzdaná na základe rozhodnutia MNO-TAS koncom roka 1976. Od 90. rokov 20. storočia Tatra často menila svojich majiteľov.

Kúpená z civilu

V roku 1997 Tatru na základe ponuky kúpil Vojenský historický ústav Bratislava do zbierkového fondu Vojenského múzea Trenčín. Vzhľadom na nevyhovujúci technický stav prešlo vozidlo kompletnou renováciou vo VOP 027 Trenčín. Ako plne funkčný múzejný exponát bola T-111C predvedená v roku 2000 počas medzinárodnej výstavy obranného priemyslu IDEE 2000 v Trenčíne.
Vývoj cisterny s objemom nádrže 7 000 litrov kvapalných látok, ktorej základ tvoril podvozok Tatry T-111, sa začal vo vývojovom oddelení n. p., Tatra Kopřivnice vo februári 1951 na základe zaslaných takticko-technických požiadaviek MNO. Do začiatku leta bol spracovaný ideový zámer a po jeho schválení sa rozbehli práce na samotnej technickej dokumentácii. V lete 1952 podľa schváleného plánu vyrobil Tatra, n. p., Kopřivnice v kooperácii so strojárňami v Brandýsi nad Labem prototyp cisternového vozidla, ktorého špeciálnu nadstavbu tvorila trojkomorová cisterna a pravá i ľavá skriňa, v ktorej sa nachádzali čerpacie a výdajné agregáty, meracie prístroje a rozvádzacie armatúry.
Základ čerpacej technológie tvorilo samonasávacie čerpadlo s pohonom od vývodu prídavnej prevodovky nosného podvozka, ktoré umožňovalo plnenie a vyprázdňovanie cisterny, prečerpávanie kvapalných látok z jednej cudzej nádrže do druhej cudzej nádrže a vyprázdňovanie cisterny samospádom. Začiatkom augusta 1952 bol prototyp predvedený komisii náčelníka automobilovej a traktorovej správy, ktorá odporučila v čo možno najkratšom čase podnikové skúšky. Tie sa vykonali v septembri 1952. V ich priebehu najazdil prototyp 1 000 km v teréne a 500 km na cestách, pričom čerpacie a výdajné agregáty odpracovali 57 hodín. O mesiac neskôr prototyp prešiel vojskovými skúškami.

Cisterna pre pozemné sily i letectvo

Na základe výsledkov zo skúšok sa na vozidle zosilnil rám nosného podvozka a upravilo samonasávacie čerpadlo tak, aby maximálna sacia hĺbka bola 7 metrov a výtlačná výška 30 metrov. Po tejto úprave a strednej oprave bol prototyp odovzdaný v januári 1953 do pokračujúcich vojskových skúšok, v rámci ktorých boli náročné jazdné skúšky v zime a na ne v apríli nadviazali ďalšie skúšky. Počas nich prototyp najazdil v teréne 2 000 km a po cestách s rôznym povrchom 1 500 km. Čerpacie a meracie agregáty odpracovali zhruba 135 prevádzkových hodín.
Po skončení vojskových skúšok bolo na základe požiadavky skúšobnej komisie namontované na prototypové vozidlo zadné drevené čelo a na kabínu vodiča sa uchytili držiaky plachtových oblúkov. To umožnilo cisternu zamaskovať ako valníkové vozidlo, ktoré podľa skúseností z dovtedajších vojenských konfliktov predstavovalo menej dôležitý cieľ ako cisterna. Okrem toho sa zvýšil výkon ručného výpomocného dvojčinného krídlového čerpadla na 60 litrov za minútu. Do výzbroje čs. armády bola autocisterna pod označením Tatra T-111C, zavedená v roku 1954.
Sériová výroba sa naplno rozbehla v Tatre, n. p., Kopřivnice začiatkom roka 1955 a s drobnými úpravami trvala až do roku 1960. Za toto obdobie prevzala čs. armáda zhruba 600 kusov cisternových automobilov Tatra T-111C. Z nich jedna tretina bola pridelená letectvu a dve tretiny vševojskovým útvarom dislokovaným v Čechách a na Morave. S postupným sťahovaním T-111C od prvosledových útvarov a zväzkov sa začalo koncom 60. rokov 20. storočia.
Časť vozidiel sa presunula na Slovensko, k jednotkám a útvarom Východného vojenského okruhu a druhá časť po opravách bola uložená v centrálnych skladoch, odkiaľ sa postupne odovzdávali civilnému sektoru. Vo výzbroji sa v malom počte udržali až do roku 1992. Po rozdelení federálnej armády prevzala Armáda SR do výzbroje ešte štyri kusy cisternových automobilov Tatra T-111C. Z nich tri vyradila v roku 1994 a štvrtú na jar 1997.

Základné takticko-technické údaje

Obsluha 1 + 2 osoby
Dĺžka 8 250 mm
Šírka 2 500 mm
Výška 2 700 mm
Svetlá výška 280 mm
Pohotovostná hmotnosť 11 100 kg
Maximálna hmotnosť 18 600 kg
Maximálna hmotnosť prívesu 15 000 kg
Objem cisterny 7 000 l
Typ naftového motora T-111A
Počet valcov 12
Obsah valcov 14 825 cm3
Výkon motora 154 kW
Maximálna rýchlosť na ceste 61 km.h-1
Priemerná rýchlosť v teréne 25,6 km. h-1

Text: Anton Ščasnovič, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č.11/2011
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky