,,Temný štrnásty rok“

Dňa 23. októbra 2018 sa v priestoroch Podduklianskej knižnice vo Svidníku uskutočnila pri príležitosti Dňa Prešovského samosprávneho kraja prednáška pre žiakov 9. ročníka Základnej školy Karpatská vo Svidníku a žiakov 1. – 4. ročníka Strednej zdravotníckej školy milosrdného Samaritána vo Svidníku pod názvom „Temný štrnásty rok“. Prednášku pripravila Podduklianska knižnica vo Svidníku v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava - Múzejným oddelením Vojenského historického múzea vo Svidníku.
Mgr. Peter Holík, kurátor Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku, v úvode svojej prednášky načrtol celkovú geopolitickú situáciu na prelome 19. a 20. storočia, pričom neopomenul objasniť príčiny vzniku prvej svetovej vojny a priebeh bojov v prvých rokoch vojny. Osobitný dôraz položil na boje v Karpatoch, ktoré sa odohrali na území severovýchodného Slovenska, súčasný okres Svidník nevynímajúc, od konca novembra 1914 do začiatku mája 1915. V tejto časti prednášky sa tak mohli žiaci bližšie oboznámiť s príčinami, priebehom a výsledkami týchto bojov, čím si zároveň mohli aj rozšíriť svoje vedomosti z obdobia prvej svetovej vojny o historické fakty, ktorým sa na bežných hodinách dejepisu nevenuje dostatočný priestor. Druhá časť prednášky bola venovaná vzniku, formovaniu a pôsobeniu československých légií v armádach Ruska, Francúzska a Talianska, ktoré pred 100 rokmi výrazne prispeli k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov na troskách rozpadávajúcej sa rakúsko-uhorskej monarchie. V druhej časti tejto prednášky si žiaci mali možnosť zblízka pozrieť zbierkové predmety – ručné palné zbrane (pušky) zo zbierok Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku pochádzajúce z obdobia prvej svetovej vojny. Medzi prezentovanými zbierkovými predmetmi nemohla chýbať zadovka Werndl model 1867/77, ktorá sa začala vyrábať už v roku 1867. Počas prvej svetovej vojny ju aj počas bojov v Karpatoch používali najmä záložné jednotky a jednotky druhého sledu c. a k. rakúsko-uhorskej armády. Ďalej to bola rakúsko-uhorská puška Mannlicher model 1895, ktorá rovnako patrila k najrozšírenejším zbraniam, s ktorými vstúpila rakúsko-uhorská monarchia do prvej svetovej vojny. Ruská pechotná puška Mosin model 1891 bola zase v období prvej svetovej vojny najrozšírenejšou zbraňou v radoch ruskej cárskej armády. Taktiež aj ruská zadovka Berdan II. model 1870, ktorú cárske vojská v období prvej svetovej vojny, boje v Karpatoch nevynímajúc, používali v prípade nedostatku pušiek Mosin. Medzi prezentovanými zbierkovými predmetmi mali svoje zastúpenie aj francúzska pechotná puška Berthier model 1907/15 M16 a japonská pechotná puška Arisaka model 38 (1905), ktoré boli zaradené do výzbroje československých legionárov vo Francúzsku, resp. v Rusku. Mgr. P. Holík na záver prednášky v rámci diskusie zodpovedal žiacke otázky týkajúce sa bojov v Karpatoch, pôsobenia československých légií na bojiskách prvej svetovej vojny, ako aj o prezentovaných zbierkových predmetov.
 
Text: VHÚ
Foto: VHÚ