Úspešná húfnica

152-mm kanónová húfnica vzor 1937 (ML20), evidovaná pod číslom 6107, tvorí súčasť zbierky Vojenského historického múzea – Múzejného oddelenia Svidník. V súčasnosti je umiestnená v Parku bojovej techniky v blízkosti Centrálnej expozície Vojenského historického múzea vo Svidníku.

Vývoj 152-mm kanónovej húfnice vz. 1937, s označením ML-20, sa začal v roku 1936. Vyvíjaná zbraň mala vo výzbroji sovietskej Červenej armády nahradiť dovtedy používaný, no už v tom čase nevyhovujúci 152-mm kanón vz. 1910/34. Navrhnutá 152-mm kanónová húfnica mala na to obdobie modernú a prepracovanú konštrukciu, ktorú okrem hlavne tvorila lafeta, pozostávajúca z kolísky s úsťovou brzdou, vrchnej lafety, námerových a odmerových ovládačov, vyvažovacieho mechanizmu s ochrannými štítmi, spodnej lafety s dvoma lafetovými ramenami s podvozkom, lafetového štítu, mieridiel a delového ďalekohľadu, a kolesnej určenej na prepravu dela. Išlo o jeden z prvých delostreleckých systémov, v ktorom prevažovali vlastnosti húfnice nad vlastnosťami kanóna, a to vďaka unikátnej kombinácii rôznych výškových uhlov a počiatočnej rýchlosti strely, pri výbere z veľkého množstva streliva. To umožňovalo strieľať plochou dráhou letu alebo strmou trajektóriou. Pri preprave sa najčastejšie používali ťažké pasové delostrelecké ťahače. Prechod z prepravnej do bojovej pohotovosti trval 8 – 10 minút. Továrenské testovanie sa uskutočnilo 6. novembra 1936 a v decembri toho istého roku nasledovalo testovanie v teréne. Po vyhodnotení testov bolo navrhnuté nahradiť lúčové kolesá kolesami na disku, posilniť pružiny a prijať štít typu ML-15. V roku 1937 nasledovali vojskové skúšky, v ktorých prototyp uspel a bol prijatý do výzbroje sovietskej Červenej armády pod označením: 152-mm kanónová húfnica vzor 1937. Sériová výroba v Perme sa začala v roku 1937. Ako prvá ju do svojej výzbroje zaradila 41. delostrelecká brigáda sovietskej Červenej armády. Do ukončenia sovietskej produkcie v roku 1946 bolo vyrobených 6 884 kusov týchto kanónových húfnic. Okrem ničenia typických delostreleckých cieľov sa využívala aj na boj s tankami a samohybnými delami nepriateľa. Jej najznámejšie použitie na boj s obrnenými prostriedkami nepriateľa sa uskutočnilo v legendárnej bitke pri Kursku, keď štandardné protitankové zbrane sovietskej Červenej armády „nestačili“ na zničenie nových typov nemeckých tankov a samohybných diel. O kvalite tejto kanónovej húfnice svedčí aj to, že ju aj Nemci ako trofejnú zbraň zaradili do svojej výzbroje, a to pod označením 15,2 cm KH.433/1(r). S úspechom ju používali aj v bojoch proti jej pôvodnému vlastníkovi - sovietskej Červenej armáde. Vo februári 1943, keď sa citeľne znížili zásoby trofejnej sovietskej munície určenej pre túto zbraň, začali jeho vlastnú masovú výrobu. O kvalitách 152-mm kanónovej húfnice vzor 1937 (ML20) zrejme najlepšie vypovedá skutočnosť, že od skončenia 2. svetovej vojny až do konca 20. storočia bola zavedená do výzbroje viacerých štátov a použitá v mnohých ozbrojených konfliktoch.

Kaliber:  152,4 mm
Obsluha:  9 ľudí
Rýchlosť streľby: 3 – 4 výstrelov/min
Maximálna rýchlosť
na ceste v závese
za ťažným vozidlom: 20 km/h
Výška palebnej línie: 1 613 mm
Dĺžka hlavne: 4 412 mm (bez úsťovej brzdy)
Dĺžka vývrtu hlavne: 4 240 mm
Hmotnosť v bojovej polohe: 7 128 kg
Hmotnosť v prepravnej polohe: 7 930 kg
Rozmery v prepravnej polohe:
dĺžka: 8 180 mm
šírka: 2 345 mm
výška: 2 270 mm
Rozsah námeru: od -2° do 65°
Rozsah odmeru: 58°
Hmotnosť strely: 43,5 kg
Počiatočná rýchlosť strely: 655 m/s
Dostrel: 17 265 m
Prechod z prepravnej
do bojovej polohy: 8 – 10 min
 
Text: PhDr. Peter Nastišin, VHÚ
Foto: VHÚ
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2014