Veliteľ tankového výsadku
Vyrábala sa z vlnenej textílie amerického pôvodu a bola šitá s viacerými úpravami v Sovietskom zväze. Blúza je olivovozelenej farby s otvoreným golierom (rozhalenkou) a s hodnostným označením kapitána na nárameníkoch.
Z gulagu do armády
Má jednoradové zapínanie na kovové rovnošatové gombíky československého vzoru s motívom skrížených mečov. Nad ľavým náprsným vreckom je dekorovaná stužkami od vyznamenaní: Čs. vojnový kríž 1939 s troma pripnutými miniatúrami lipovej ratolesti, čo znamená, že vyznamenanie bolo učastníkovi udelené štyrikrát; Čs. medaila za chrabrosť pred nepriateľom; Čs. vojenská pamätná medaila; Čs. vojenská medaila za zásluhy prvého stupňa so striebornou hviezdičkou; sovietska medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941 – 1945. Horné vrecká sú hladké, našité, dolné všité, všetky kryté tvarovanými chlopňami na gombík.Vojenská blúza sa stala súčasťou zbierok vtedajšieho Dukelského múzea v roku 1967 a bola získaná priamo od Jozefa Kriška, účastníka Karpatsko-duklianskej operácie, príslušníka 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorému patrila. V súčasnosti je vystavená v centrálnej expozícii Vojenského historického múzea vo Svidníku. Jozef Kriško sa narodil 22. novembra 1909 vo Vyšnom Orlíku v okrese Svidník a bol rusínskej národnosti. Vojenskej kariére sa začal venovať už v medzivojnovom Československu. Po Mníchovskej dohode prešiel ilegálne cez hranice do ZSSR. Zatkli ho a bol vyšetrovaný NKVD. Bol väznený vo viacerých väzniciach a odsúdený na tri roky do sovietskych gulagov. V roku 1942 sa prihlásil do formujúcej sa československej vojenskej jednotky v Buzuluku.
Kyjev, Dukla, väzenie
Jeho prvou bojovou skúsenosťou boli boje o Kyjev, kde bol hneď ťažko ranený. Po uzdravení sa stal veliteľom automatčíkov tankového výsadku. Neskôr mobilizoval a cvičil volynských Čechov. Zúčastnil sa na Karpatsko-duklianskej operácii. Vyznamenal sa napríklad v ťažkých bojoch o kótu 534, ktoré trvali niekoľko dní, kde mala jeho rota veľa mŕtvych a ranených. Ďalšie ťažké boje zažila jeho rota v bojoch o Hýrovu horu. Ako veliteľ tankového výsadku sa 6. októbra 1944 medzi prvými prebojoval na územie Slovenska cez Dukliansky priesmyk, no po prekročení hraníc bol pri obci Vyšný Komárnik ťažko ranený. Zo zranenia sa liečil takmer tri mesiace v Kyjeve.V januári 1945 sa stal veliteľom práporu pre výcvik nováčikov v Humennom. V tejto funkcii, od februára 1945 v hodnosti kapitána, pokračoval v bojovej ceste od Moravy po Prahu. Po februárovom prevrate v roku 1948 bol na základe vykonštruovaného obvinenia z protištátnej činnosti odsúdený na tri roky väzenia. Aj po prepustení z väzenia bol so svojou rodinou režimom prenasledovaný. V roku 1950 mu odobrali hodnosť kapitána a degradovali ho na vojaka. Vykonával podradné práce a zamietli mu lekárskou komisiou navrhnutý invalidný dôchodok. V roku 1965 mu síce udelili Rad červenej hviezdy, preradili ho znovu medzi záložníkov a povýšili do hodnosti majora, no úplne rehabilitovaný bol až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Bol povýšený do hodnosti plukovníka v zálohe. V roku 1992 sa zúčastnil na oslavách 48. výročia Karpatsko-duklianskej operácie ako člen ofi ciálnej delegácie Ministerstva národnej obrany ČSFR. Zomrel 16. októbra 1993 v Prahe, kde bol pochovaný s najvyššími vojenskými poctami.
Text: Gabriel BLAŠKO (VHÚ – Mo VHM Svidník)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 7/2020
