Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Veľkokalibrový 12,7 mm guľomet DŠK vzor 38/46

Aktualizované:
Veľkokalibrový 12,7 mm guľomet DŠK vzor 38/46, s výrobným číslom F1028, tvorí súčasť zbierkového fondu Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Múzeum ho získalo kúpou v roku 2009. Na jar 2010 bol guľomet verejnosti prezentovaný v rámci výstavy Oslobodenie Slovenska v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave. V roku 2011 ho návštevníci budú môcť vidieť v nových výstavných priestoroch expozície Vojenského historického múzea v Piešťanoch.

Vývoj guľometu DŠK sa začal v ZSSR v druhej polovici tridsiatych rokov minulého storočia. V roku 1938 bola prijatá konštrukcia zbrane z dielne konštruktérov Degťareva a Špagina. Začiatkom roka 1939 bol po štátnych skúškach prijatý do výzbroje Červenej armády.

Jednoduchý a spoľahlivý

Prvé veľké bojové použitie guľometu bolo zaznamenané počas tzv. zimnej vojny s Fínskom a neskôr v druhej svetovej vojne. Guľomet pomerne jednoduchej konštrukcie, s jednoduchým ovládaním, vynikal spoľahlivosťou, a preto si vo vojskách rýchlo získal obľubu a dobré hodnotenie. Používal sa ako pechotná i samostatná protilietadlová zbraň, ťahaná na dvojkolesovej lafete s ochranným štítom alebo ako súčasť výzbroje tankov a obrnených vozidiel. Pôvodná dvojkolesová lafeta s ochranným štítom bola skonštruovaná tak, aby sa dala rozložiť a prestaviť do protilietadlovej polohy na boj so vzdušnými cieľmi.
Po skúsenostiach s využívaním guľometu v boji počas druhej svetovej vojny sa urobili na ňom konštrukčné úpravy, po ktorých bol prijatý do výzbroje pod označením DŠK vzor 38/46. Guľomety DŠK sa používali nielen v ZSSR, ale aj v iných štátoch bývalého socialistického bloku, ako aj v krajinách tretieho sveta. V súčasnosti pretrváva vo výzbroji mnohých z týchto štátov. V roku 1950 Československo získalo licenciu na výrobu guľometu DŠK vzor 38/46. Dodanú výrobnú dokumentáciu na tuzemské podmienky rozpracovala Zbrojovka Brno, ale samotnú výrobu v rokoch 1952 až 1955 realizovala Zbrojovka Vsetín. Oficiálne bola zbraň do výzbroje československej armády zavedená v roku 1953. Do roku 1958 sa používal ako pechotný, protilietadlový i ako zbraň pre výzbroj tankov, obrnených vozidiel a samohybného delostrelectva.

Licenčná výroba vo Vsetíne

Koncom šesťdesiatych rokov prešiel guľomet v Československu modernizáciou, ktorej výsledkom bol upravená verzia DŠKM vzor 38/46. Protilietadlový guľomet DŠKM je účinná samočinná zbraň, ktorá tvorila dôležitú súčasť výzbroje tankov T-54M a T-55A a ich modernizovaných variantov v československej armáde. Na tankoch bol guľomet so špeciálnou lafetou, upevnený na otočnom kruhu vežičky nabíjača tanku. Vežička sa nachádza na pravej strane veže tanku T-54M alebo T-55A v smere jazdy.
Guľomet DŠKM je určený na boj so vzdušnými cieľmi pohybujúcimi sa rýchlosťou do 550 km/h vo výške do 1 500 m, na ničenie guľometných postavení, ľahkých poľných opevnení, delostreleckých stanovíšť do vzdialenosti 2 000 m, obrnených vlakov a iných obrnených cieľov do vzdialenosti 500 m. Na streľbu z guľometu DŠKM vz. 38/46 sa môže použiť 12,7 mm náboj so strelou priebojnou zápalnou, priebojnou zápalnou svietiacou československej alebo sovietskej výroby. Na výcvik v streľbe sa používali náhradné náboje československej výroby. Náboje sa plnia do kovového pásu po 50 nábojov.
Guľomet DŠKM má pevnú, vzduchom chladenú hlaveň. Tá má vývrt s ôsmimi pravotočivými drážkami, ktoré udeľovali strele pri jej pohybe hlavný otáčavý (rotačný) pohyb. V zadnej časti prechádza vývrt do hladkej nábojovej komory, ktorá svojím tvarom a rozmermi zodpovedá nábojnici 12,7 mm náboja do guľometu. Medzi nábojovou komorou a drážkovanou časťou hlavne je prechodový kužeľ, ktorý slúžil na postupné zarezávanie strely do drážok na začiatku jej pohybu. Na zlepšenie chladiaceho účinku pri streľbe má stredná časť hlavne rebrovanie. Na samočinný pohyb záveru do zadnej polohy sa využíva tlak časti prachových plynov na piest, unikajúcich z hlavne plynovým kanálom. Do prednej polohy sa záver vracia tlakom vratnej pružiny. Náboj sa pri výstrele pevne uzamkne v hlavni závorníkom s dvoma uzamykacími doštičkami. Guľomet sa zásobuje nábojmi z kovového 50-článkového pásu, podávanými stolovým podávačom. Pás sa ukladá v kovovej schránke, ktorá sa upevňuje na kolísku lafety guľometu. Na zamierenie guľometu na vzdušné ciele sa používa kolimátorový zameriavač K10-T, na pozemné ciele sa zameriava tiež pomocou tohto zameriavača alebo mechanickými mieridlami (cieľnik a muška).

Základné technické údaje 12,7 mm guľometu vz. 38/46 (DŠK M):

- kaliber 12,7 mm
- hmotnosť guľometu bez nábojov 34 kg
- počet drážok v hlavni 8
- celková dĺžka guľometu 1 591 mm
- najväčšia šírka guľometu 161 mm
- dĺžka hlavne 1 003 mm
- dĺžka zámernej 1 113 mm
- rozsah cieľnika od 0 do 3 300 m (po 100 m)
- počiatočná rýchlosť strely 830 – 850 m/s
- teoretická rýchlosť streľby 560 až 600 rán/min
- bojová rýchlosť streľby 100 rán/min
- najväčší dostrel so zameriavačom 3 500 m
- počet nábojov v nábojovom páse 50 kusov
- hmotnosť prázdnej závesnej schránky na nábojový pás 3,35 kg
- hmotnosť závesnej schránky s plným nábojovým pásom 11,35 kg

Text: Drahomír HORNÁČEK, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2011
 
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky