Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Vojenská symbolika československého zahraničného a domáceho vojska v rokoch 1939 – 1945

Aktualizované:

Vojenská symbolika československých zahraničných jednotiek v čase druhej svetovej vojny nadviazala na medzivojnovú československú vojenskú symboliku a ďalej sa rozvíjala v zložitých podmienkach. Vytvorené československé jednotky v Poľsku a vo Francúzsku, v severnej Afrike a na Blízkom východe, vo Veľkej Británii a v ZSSR postupne používali československú vojenskú symboliku v primeranej kombinácii s niektorými symbolmi armád uvedených krajín.

Pri zhotovovaní vojenských, bojových zástav a štandárd, ale i ďalších typov zástav v období rokov 1939 – 1945,  sa dodržiavali stanovené zásady a pravidlá vydané v usmernení Ministerstvom národnej obrany v Londýne vo forme písomného vzoru vojenskej zástavy pre jednotky československej armády v zahraničí.

Vydané usmernenie sa v niektorých častiach opieralo o nariadenie Ministerstva národnej obrany o jednotnom vzore plukovných zástav peších plukov československej armády z roku 1925, o nariadenie vydané v júni 1929 o jednotnom vzore štandardy delostreleckých útvarov, ako aj nariadenie o jednotnom vzore zástavy – práporca pre hraničné prápory  československej armády z októbra 1929. Tento záver potvrdzuje, že československé zahraničné jednotky, ktoré vznikli v čase druhej svetovej vojny v rokoch 1939 – 1945, bojovali pod vojenskými, bojovými zástavami, ktorých forma a obsah kontinuálne nadväzovali a rozvíjali tradície Československej republiky a jej armády v období rokov 1918 – 1939.

Tak napríklad, pri zhotovovaní lícnej strany vojenských, bojových zástav sa uplatňovali niektoré rovnaké alebo podobné znaky, črty a prvky, a to:
  1. lícna strana, čiže povinná, bola tá časť zástavy, štandardy, ktorá sa pri jej nesení na pleci alebo rozkresľovaní grafického, výtvarného návrhu na plochu sa nachádzala na pravej strane z pohľadu pozorovateľa (toto pravidlo nebolo dodržané napríklad pri zhotovení zástavy 4. československej brigády v ZSSR či 1. československej tankovej brigády v ZSSR);
  2. hlavným motívom boli symboly zo štátneho znaku, a to strieborný český lev so symbolom Slovenska. Tento motív bol už v období Československej republiky v rokoch 1918 – 1939 umiestňovaný na lícnej strane zástavy.
Zriaďovanie, respektíve zavedenie vyznamenaní,  bolo mimoriadne dôležité z hľadiska morálneho oceňovania vojakov v boji proti nepriateľovi, ale aj vojakov, ktorí plnili úlohy mimo bojových operácií. Pri tvorbe vyznamenaní bolo výnimočné, že všetkých päť znakov, čiže Čiech, Slovenska, Moravy, Sliezska a Podkarpatskej Rusi v takejto podobe, respektíve v zostave symbolov, boli použité po prvýkrát. Znak Podkarpatskej Rusi bol v zostave ostatných znakov vyobrazený spoločne na reverznej strane Československého vojnového kríža 1939,  a bolo to aj jediné československé vyznamenanie, na ktorom bol tento znak použitý. Štátny znak, ako aj jednotlivé symboly štátneho znaku, boli vyobrazené na jednotlivých triedach Československého radu Bieleho leva za víťazstvo, ale aj na ostatných dekoráciách mali svoje dominantné miesto. Pre toto obdobie bolo charakteristické, že na všetkých vyznamenaniach, čiže jedinom rade a ostatných dekoráciách bol použitý meč ako symbol vojenstva či už v polohe klasickej – vztýčenej a sklonenej alebo prekrížených mečov.

Vojenská rovnošata ako vojenský symbol, ktorú používali československé jednotky na rôznych bojiskách druhej svetovej vojny, mala svoje špecifiká. Spočiatku boli rovnošaty rôzne, spravidla to boli uniformy armád krajín, kde boli jednotky sformované. Označenie na čiapke, hodnostné označenie, dištinkcie, označenie druhov vojsk a zbraní, ako aj ďalšie odznaky sa postupne objavovali na rovnošatách československých vojakov z obdobia československej armády z rokov 1918 – 1939.  V československej armáde medzivojnového obdobia vznikali aj nové odznaky a znaky podobného tvaru a už použitých prvkov. Navyše boli požité aj niektoré symboly tých krajín, v ktorých sa československé jednotky formovali. V oblasti odznakov a znakov vznikli pamätné odznaky a znaky (odznak Pešieho pluku 2, pamätný odznak Zmiešaného priezvedného oddielu, pamätná plaketa československej obrnenej brigády v Anglicku a podobne) alebo také, ktorá v danom čase vojny boli potrebné na krátkodobé označenie odbornosti, či inej činnosti (znaky československých perutí kráľovského letectva RAF vo Veľkej Británii, odznak pre príslušníkov poľnej ambulancie a ďalšie).

V tvorbe symbolov československej vojenskej symboliky sa využívali heraldické štíty a farby a pri niektorých pamätných odznakoch boli použité aj prvky a farby zo symbolov krajín, kde vznikali československé jednotky. Boli to napríklad aj francúzska a britská vlajka či erby miest (francúzske mesto Agde a ďalšie), ako i mnohé iné symboly. Znaky jednotiek mali rovnaký tvar, líšili sa len niektorými charakteristickým črtami, ako napríklad znaky stíhacích perutí československého leteckého wingu (v strede znaku dominantný symbol: český dvojchvostý lev, letiaci bocian, rozkrídlený orol), 311. bombardovacej perute (dominantný symbol husitský cep s bijákom na reťazi) a 68. nočnej stíhacej perute (dominantný symbol sovy). Mimoriadna pozornosť bola venovaná zavedeniu symbolov na stuhy a stužky vojenských dekorácií označujúcich miesto (krajinu) a priestor (severná Afrika, Stredný východ a podobne), kde československí vojaci bojovali, a prípadne aj iné prvky.

Charakteristické bolo aj to, že príslušníci československej armády v zahraničí, okrem príslušníkov jednotiek v ZSSR, nosili na rukáve označenie krajiny, teda domovenku CZECHOSLOVAKIA.

Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky