Vojenská symbolika československého zahraničného a domáceho vojska v rokoch 1939 – 1945
Vojenská symbolika československých zahraničných jednotiek v čase druhej svetovej vojny nadviazala na medzivojnovú československú vojenskú symboliku a ďalej sa rozvíjala v zložitých podmienkach. Vytvorené československé jednotky v Poľsku a vo Francúzsku, v severnej Afrike a na Blízkom východe, vo Veľkej Británii a v ZSSR postupne používali československú vojenskú symboliku v primeranej kombinácii s niektorými symbolmi armád uvedených krajín.
Vydané usmernenie sa v niektorých častiach opieralo o nariadenie Ministerstva národnej obrany o jednotnom vzore plukovných zástav peších plukov československej armády z roku 1925, o nariadenie vydané v júni 1929 o jednotnom vzore štandardy delostreleckých útvarov, ako aj nariadenie o jednotnom vzore zástavy – práporca pre hraničné prápory československej armády z októbra 1929. Tento záver potvrdzuje, že československé zahraničné jednotky, ktoré vznikli v čase druhej svetovej vojny v rokoch 1939 – 1945, bojovali pod vojenskými, bojovými zástavami, ktorých forma a obsah kontinuálne nadväzovali a rozvíjali tradície Československej republiky a jej armády v období rokov 1918 – 1939.
- lícna strana, čiže povinná, bola tá časť zástavy, štandardy, ktorá sa pri jej nesení na pleci alebo rozkresľovaní grafického, výtvarného návrhu na plochu sa nachádzala na pravej strane z pohľadu pozorovateľa (toto pravidlo nebolo dodržané napríklad pri zhotovení zástavy 4. československej brigády v ZSSR či 1. československej tankovej brigády v ZSSR);
- hlavným motívom boli symboly zo štátneho znaku, a to strieborný český lev so symbolom Slovenska. Tento motív bol už v období Československej republiky v rokoch 1918 – 1939 umiestňovaný na lícnej strane zástavy.
Vojenská rovnošata ako vojenský symbol, ktorú používali československé jednotky na rôznych bojiskách druhej svetovej vojny, mala svoje špecifiká. Spočiatku boli rovnošaty rôzne, spravidla to boli uniformy armád krajín, kde boli jednotky sformované. Označenie na čiapke, hodnostné označenie, dištinkcie, označenie druhov vojsk a zbraní, ako aj ďalšie odznaky sa postupne objavovali na rovnošatách československých vojakov z obdobia československej armády z rokov 1918 – 1939. V československej armáde medzivojnového obdobia vznikali aj nové odznaky a znaky podobného tvaru a už použitých prvkov. Navyše boli požité aj niektoré symboly tých krajín, v ktorých sa československé jednotky formovali. V oblasti odznakov a znakov vznikli pamätné odznaky a znaky (odznak Pešieho pluku 2, pamätný odznak Zmiešaného priezvedného oddielu, pamätná plaketa československej obrnenej brigády v Anglicku a podobne) alebo také, ktorá v danom čase vojny boli potrebné na krátkodobé označenie odbornosti, či inej činnosti (znaky československých perutí kráľovského letectva RAF vo Veľkej Británii, odznak pre príslušníkov poľnej ambulancie a ďalšie).
Charakteristické bolo aj to, že príslušníci československej armády v zahraničí, okrem príslušníkov jednotiek v ZSSR, nosili na rukáve označenie krajiny, teda domovenku CZECHOSLOVAKIA.
