Preskočiť na hlavný obsah Preskočiť na bočnú lištu

Vyslobodzovací tank VT-55 A

Aktualizované:
Vyslobodzovací tank VT-55 A, s evidenčným číslom 738-98-29, tvorí súčasť zbierkového fondu VHÚ – VHM Piešťany. Vozidlo vyrobili v roku 1973 v ZŤS Martin. Na jeseň 1977 bolo pridelené Školiacemu výcvikovému stredisku železničného vojska v Liptovskom Mikuláši. Tu sa tank nachádzal do roku 2002, keď ho na základe bezodplatného prevodu získalo Vojenské historické múzeum v Piešťanoch.

Zavedenie stredných tankov T-54A a neskôr T-55 do výzbroje tankového vojska ČSĽA v prvej polovici 60. rokov 20. storočia si vyžadovalo aj nový vyslobodzovací tank. Mal nahradiť dovtedy používaný vyslobodzovací tank VT-34.

Sovietsky „rodný list“

Začiatkom roka 1962 bola vytvorená pracovná skupina, zložená zo zástupcov MNO a Vývojového závodu TEES Martin, ktorá sa zúčastnila na konzultáciách v Sovietskom zväze a oboznámila sa s vyslobodzovacím tankom BTS-2. Na ich základe bola vyžiadaná jeho licenčná dokumentácia. Sovietska strana ju aj so vzorovým vozidlom dodala do Martina koncom roka 1963. MNO požadovalo, aby sa BTS-2 takticko-technickými vlastnosťami čo najviac priblížil tanku T-55. Začal sa spracúvať predbežný projekt modernizácie, ktorý mal byť hotový do júla 1965. MNO žiadalo ďalšie úpravy, ktoré zahŕňali vyriešenie: pomocného navijaka, nákladovej plošiny, pomocného žeriavu, čističa hlavného lana, ochranu osádky proti rádioaktívnemu žiareniu a montáž prístrojov na nočné videnie.

Martinský vývoj

Vývojové stredisko TEES zapracovalo všetky požiadavky do júna 1965. Po jeho schválení v auguste 1965 bola spracovaná konštrukčná dokumentácia na výrobu prototypu. Ten bol postavený do polovice roka 1966 s maximálnym využitím agregátov vozidla BTS-2. Počas podnikových skúšok sa vyskytli poruchy na bubne hlavného navijaka a zubovej spojke pomocného navijaka. Na ich základe skúšobná komisia ohodnotila vozidlo ako nevyhovujúce a navrhla uskutočniť po rekonštrukcii prototypu dodatočné skúšky. Tie boli vo Vojenskom skúšobnom stredisku 020 Doksy bez porúch a nedostatkov. Technická rada MNO rozhodla, aby bol do konca roka 1966 spracovaný dodatkový projekt. Ten riešil i doplnenie vozidla o zariadenie pre zimný štart, rádiotelefónne spojenie medzi vlečeným a vlečným vozidlom, nový prístrešok z celtoviny a nový pracovný stôl so zverákom.

Úspešné skúšky

Skúšky na jeseň 1967 ukázali, že vozidlo môže byť odovzdané na vojskové skúšky, ktoré prebiehali od novembra 1967 do augusta 1968. Potom bola vyrobená overovacia séria piatich vozidiel. Jedno z nich sa skúšalo vo Vojenskom skúšobnom stredisku 020 Doksy a zvyšné štyri prevzali technické skupiny 1. tankovej a 15. motostreleckej divízie. Skúšky prebiehali vo vojenských výcvikových priestoroch do konca roka 1969. Vysoko bol oceňovaný nielen akčný rádius, priechodnosť v teréne a manévrovacie vlastnosti nového vyslobodzovacieho tanku, ale aj maximálne stúpanie s vlečeným tankom, vysoká ťažná sila pri rôznych stupňoch uviaznutia a manipulácia s rôznymi bremenami pomocou žeriavu s maximálnou nosnosťou do 1 500 kg. V januári 1970 bol do výzbroje prijatý vyslobodzovací tank pod označením VT-55A. Jeho výrobcom boli v rokoch 1970 až 1984 ZŤS Martin. Tanky tvorili súčasť dielenského zabezpečenia tankových práporov a plukov motostreleckých a tankových divízií. Boli aj vo výzbroji ženijných brigád a jednotiek železničného vojska. V roku 1993 časť
VT-55A prevzala do svojej výzbroje i Armáda SR.

Základné technicko-taktické údaje

• Hmotnosť: 35 000 kg
• Osádka: 3 osoby
Rýchlosť tanku:
- maximálna rýchlosť na ceste 50 km/h.
- priemerná rýchlosť na ceste 32 – 35 km/h.
- priemerná rýchlosť s vlečeným stredným tankom 6 – 18 km/h.
Rozmery:
- dĺžka 7 120 mm
- šírka 3 275 mm
- výška 2 250 mm
- svetlá výška pri zaťaženom vozidle 450 mm
Technické údaje:
- typ motora V- 55
- výkon motora 427 kW (580 k)
- objem palivových nádrží 840 l
- akčný rádius 500 km
- typ rádiostanice: R-123
- typ tankohovorového zariadenia: R-124 
Výzbroj: 
- 1ks UGL vzor 59
- 1 ks samopal vzor 58
- 1 ks pancierovka RPG-7


Text: Anton Ščasnovič, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana 9/2012
Aktualizované:
Vypublikované:
Návrat na začiatok stránky