Zástava – 1. československá samostatná tanková brigáda

Výrazným diplomatickým úspechom Československej exilovej vlády v Londýne bolo jej uznanie Sovietskym zväzom, čím sa vytvorili podmienky aj na vznik československých vojenských jednotiek na jeho území. Dňa 18. júla 1941 bola podpísaná zmluva medzi Československou republikou a ZSSR, na základe ktorej sa na území ZSSR mohli z československých občanov vytvoriť prvé vojenské jednotky. Velenie týchto jednotiek bolo menované československou vládou, no následne ho muselo odsúhlasiť aj sovietske velenie. V bojovom nasadení tieto československé jednotky podliehali priamo sovietskemu veleniu. Následne boli vojenskou dohodou z 27. septembra 1941 stanovené ďalšie podmienky výstavby československého vojska v ZSSR. Jej základom bola skupina československých vojakov na čele s podplukovníkom Ludvíkom Svobodom. Už vo februári 1942 sa v Buzuluku sformovalo jadro prvej československej jednotky, ktorá od júla začala používať názov 1. československý samostatný poľný prápor v ZSSR, z ktorej sa neskoršími reorganizáciami vytvorila 1. čs. pešia brigáda v ZSSR. Začiatkom augusta 1943 bola táto brigáda vyzbrojená aj tankmi, a z jej Zmiešaného priezvedného oddielu bol vytvorený tankový prápor. V rámci ďalšej reorganizácie spojenej s výstavbou 1. čs. armádneho zboru v ZSSR z neho vznikol v máji 1944 zlúčením s novovznikajúcim tankovým práporom zboru 1. čs. tankový pluk, ktorý bol 25. júla 1944 rozvinutý do 1. čs. tankovej brigády.

1. čs. tanková brigáda výraznou mierou zasiahla aj do bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Zo začiatku bola síce vybavená len 2 ľahkými tankmi T-70, siedmimi tankmi T-34/76 a dvoma samohybnými delami SU-85, neskôr však bola doplnená o niekoľko ďalších tankov. Brigáda však počas bojov utrpela výrazné straty a už na konci októbra 1944 mala len 3 bojaschopné tanky T-34/76, dve samohybné delá SU—85, časť kolesových vozidiel a samopalníkov. Úplnú bojovú pohotovosť dosiahla jednotka až vo februári 1945, keď bola vyzbrojená 52 tankmi T-24/85, dvanástimi tankmi T-34/76, jedným tankom T-70, dvoma samohybnými delami SU-85, 75 ks nákladnej, špeciálnej a cisternovej techniky a 6 pásovými traktormi na odťahovanie zasiahnutých tankov. 16. februára 1945 nastúpila brigáda na námestí v Kežmarku, odkiaľ sa presunula na front cez Spišskú Belú a Spišskú Starú Ves na Nový Targ. Po prekročení československo-poľskej hranice 15. apríla 1945 sa zapojila do ďalších bojov, významnú úlohu zohrala aj v rámci Ostravsko-opavskej operácie.

Bojová zástava bola brigáde udelená v Kežmarku v roku 1945, kde ju vyšili tamojšie ženy. V strede rubovej strany je v otvorenom venci vyšitý názov brigády, pod ním letopočet 1945, v dolnej časti nápis „VĚRNOST ZA VĚRNOST!“ Žrď zástavy bola ukončená v hornej časti hrotom v tvare plného zlatého odlievaného kosoštvorca s motívom strieborného leva v červenom poli. Hoci boli stanovené usmernenia MNO k bojovým zástavám v Londýne v roku 1942, lícna strana sa od týchto usmernení líšila vo vyobrazení štátneho znaku, preto velenie 1. čs. armádneho zboru nepovolilo užívanie tohto symbolu a bola uložená len ako pamätný artefakt.

V súčasnosti je originál bojovej zástavy uložený v zbierkovom fonde VHÚ Praha. Jej replika, ktorá bola vyrobená pre múzejné účely firmou Velebný& Fam s. r. o. v Ústí nad Orlicí, bola do zbierok VHM Piešťany zaradená v roku 2009.

Text: Mgr. Viera JURKOVÁ (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 8/2020

Fotogaléria

•