Zástava Tatranského pluku

Zástava Tatranského pluku
09.04.2020
Neodmysliteľnou súčasťou československých legionárskych jednotiek, ktoré sa vytvárali zo slovenských a českých dobrovoľníkov v rámci armád Dohody v Rusku, Taliansku a vo Francúzsku, bol vznik československej vojenskej symboliky.

Prvým a zároveň hlavným symbolom československých légií bola zástava. Predstavovala jednotný národný symbol Slovákov a Čechov, symbol morálnej cti a vojenskej statočnosti v boji za víťazstvo nad nepriateľom a za svoju vlasť.

Až po Vladivostok

Naším najpočetnejším zahraničným vojskom boli československé légie v Rusku. Pozostávali z dvanástich streleckých plukov, dvoch jazdeckých a troch delostreleckých plukov, jedného úderného práporu a troch ťažkých delostreleckých oddielov, pričom každý z nich mal svoju vojenskú zástavu. Tie síce neboli ani obsahovo ani formou rovnaké, každá je však unikátnym dielom, ktoré vyšívali zväčša české a slovenské ženy žijúce v Rusku.

7. československý strelecký pluk vznikol 25. júna 1917 v Berezani, v malom mestečku na Ukrajine, ako 3. záložný prápor československej streleckej brigády. Neskôr sa transformoval na 7. československý peší pluk Tatranský. V auguste 1917 bol premenovaný na 7. československý strelecký pluk Tatranský. Doformoval sa do konca decembra 1917 a bol zaradený do 2. československej streleckej divízie. V pluku boli výraznejšie zastúpení Slováci. Najmä v jeho treťom prápore, pričom 12. rota bola rýdzo slovenská.

Pluk zasiahol do bojov pri Bachmači, zúčastnil sa v bojoch pri Marjinsku, Novonikolajevsku, Irkutsku, Kaule, Čeľjabinsku, Tomsku a Krasnojarsku. Strážil sibírsku magistrálu na úseku Novonikolajevsk – Tomsk. Dovedna v bojoch na fronte počas prvej svetovej vojny padlo 213 príslušníkov pluku. Z frontu odišli vojaci 7. československého streleckého pluku v januári 1919 a po rozhodnutí o presune československých légií na východ prešlo 202 jeho príslušníkov na stranu červenoarmejcov. Do 24. apríla 1920 sa pluk sústredil vo Vladivostoku, odkiaľ sa postupne sťahoval do Československa.

V Leviciach a Nitre

Unifi káciou brannej moci v Československu vznikol zlúčením 7. československého streleckého pluku Tatranského a domáceho 4. streleckého pluku peší pluk 7 s veliteľstvom v Leviciach, od roku 1921 v Nitre. Peší pluk 7 prevzal v októbri 1920 čestné meno „Tatranský“, rovnako ako aj zástavu so stuhami a vyznamenaniami. Kópia pôvodnej zástavy bola pluku udelená 28. októbra 1928.

Originál zástavy bol vyrobený okolo roku 1917 v Moskve a slávnostne odovzdaný pluku v novembri 1917 na Monastirskom námestí v Jekaterinburgu. Replika zástavy bola pre múzejné účely vyrobená fi rmou Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí v roku 2009 a do zbierok VHÚ – Vojenského historického múzea Piešťany bola zaradená v tom istom roku. V súčasnosti je vystavená v centrálnej expozícii VHM – múzejného oddelenia Svidník „Vojenské dejiny Slovenska 1914 – 1918“.

Replika zástavy je obdĺžnikového tvaru s rozmermi 1 000 × 1 300 mm, vyrobená z hodvábneho vlajkového ripsu s aplikáciami z fi lcu, ripsu a hodvábu. Lícna strana je vyhotovená z béžového hodvábu, v strede zástavy je vyobrazený slovenský štátny znak, ručne obšitý farebnými a kovovými šujtášmi. Okolo znaku je bohaté zdobenie z fi lcu a ripsu. Rubová strana je vyhotovená z červeného hodvábneho ripsu s bohato dookola zdobeným lemom s ornamentmi z fi lcu, ripsu a hodvábu, zhotovenými aplikačnou technikou a ručným obšívaním. Do stredu je položený biely lev z fi lcu, ručne obšitý kovovým šujtášom, so zlatou brokátovou korunou zdobenou zlatými perličkami. Zástava je k žrdi pripevnená čiernym tunelom, podbitým striebristými klincami pozdĺž v piatich zvislých radách. Dookola je lemovaná modrou točenou šnúrou. Žrď je svetlo morená, dvojdielna, s kovaním, navrchu zakončená hrotom. Hrot je vyrobený v tvare palcátu v striebristom prevedení.

Text: Viera Jurková (VHÚ – VHM Piešťany)
Foto: Digitalizácia VHÚ – VHM
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 1/2019.