Odtarasovací stroj UOS-155 Belarty

Odmínovanie priestoru mechanickými odmínovacími prostriedkami je základom preverovania podozrivých priestorov, miest, v ktorých predtým viedla bojová činnosť a predpokladaných mínových polí v celom priestore nasadenia mierových síl. Ďalším zo ženijných mechanizmov slovenskej konštrukcie, ktoré sú známe aj vo svete, je univerzálny odtarasovací stroj UOS – 155 Belarty. Za jeho vznikom a výrobou stojí firma Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a. s., ktorá v roku 1994 prišla s projektom  univerzálneho odtarasovacieho stroja. Konštruktéri pod vedením Ing. Milana Muránskeho pritom vychádzali z hlavného zamerania spoločnosti, ktorým bola výroba cestných a stavebných mechanizmov, predovšetkým univerzálnych dokončovacích strojov. Prvé prototypy preto ani neboli na tankovom podvozku a nemali ani odmínovacie zariadenie. Zmeny nastali až príchodom Ing. Miroslava Milčíka, ktorý dlhé roky pôsobil vo Vojenskom opravárenskom podniku v Šternberku a pri vývoji navrhol rôzne úpravy. Vyvrcholením týchto snáh bolo absolvovanie vševojskových skúšok v máji 1995. O rok neskôr, v októbri 1996, bol stroj predstavený verejnosti na veľtrhu IDEE 1996, kde získal ocenenie v súťaži o najlepší exponát. Spoločnosť má na stroji tri patenty: na spôsob kopírovania terénu, spôsob odmínovania výsuvom teleskopu a na špeciálne rozmiestnenie kladiviek na rotačnom valci.

Z technického hľadiska ide o špeciálny zemný stroj s odmínovacím zariadením, ktorý bol určený na zneškodňovanie protipechotných a protitankových mín do hĺbky 200 mm. Využíva tankový podvozok tanku T-55 bez veže a zbraňovej výbavy, na ktorý je namontovaná opancierovaná nadstavba teleskopického rýpadla UDS-214. Odmínovacie zariadenie, ktoré poháňal štvortaktný vznetový motor Z 8604 Turbo, alternatívne aj Deutz BF6M 1013E, je upnuté do čeľustí rýchloupínača na výložníku stroja a napojené na hydraulické okruhy. Skladá sa z rámu s aktivačným hriadeľom a vozíka odmínovacieho zariadenia. Pred účinkom aktivovaných mín stroj chránili spodné pancierové plechy a horné reťazové štíty, ktoré sú uchytené za rotujúcimi kladivkami na ráme odmínovača. 

Veľkou výhodou stroja bola aj možnosť využitia minimálne 23 rôznych prídavných zariadení, vďaka ktorým bolo možné ho využiť aj pri iných ženijných prácach (ťažbu hornín, úpravu terénu, hĺbenie kanálov, zákopov a pod.). Za nevýhodu možno považovať fakt, že nemohol pracovať na prednom okraji obranného pásma v dosahu priamej paľby protivníka. Rovnako bol problematický jeho prevoz, a keďže prekračoval prejazdový profil pri preprave po železnici, bola nutná demontáž kabíny a výložníka nadstavby. Obsluhu stroja tvorila dvojčlenná posádka, vodič tankového podvozku a strojník obsluhujúci nadstavbu.

Hlavným odberateľom strojov UDS-155 Belarty bola Armáda SR. V rámci prvých dodávok v roku 1998 obdržala dva kusy Výcviková základňa MS OSN v Nitre, a tie boli určené pre misiu MINURSO v Západnej Sahare. Jeho schopnosti testovali slovenskí ženisti v misii UNTAES vo východnom Slavónsku už v roku 1996. Taktiež bol nasadený aj v rámci misie UNMEA v Eritrei v rokoch 2000 – 2004. Jeden kus bol odpredaný aj Armáde ČR a testovaný vo Výskumnom ústave pozemného vojska vo Vyškove. Z ekonomických dôvodov nebol však zaradený do jej výzbroje a dnes je súčasťou zbierok Vojenského technického múzea v Lešanoch. Odberateľom stroja bola aj talianska firma ABC, ktorá odmínovala terén v Bosne a Hercegovine. CSM Industry ako právny nástupca CSM Tisovec začiatkom roka 2024 avizovala, že modernizovanú verziu tohto stroja pod označením UOS-155 Belarty II dodá aj na Ukrajinu. Táto vylepšená verzia môže pracovať v plne robotickom režime s podporou družicovej navigácie. 

Predstavovaný exemplár s evidenčným číslom 465-52-91 bol do zbierok piešťanského Vojenského historického múzea zaradený v roku 2024 bezodplatným prevodom z VÚ 9994 Nemšová. Tankový podvozok s výrobným číslom 1/96 s motorom V 55A (výr. č. MHYB-02-MMM) bol upravený vo Vojenskom opravárenskom podniku 025 Nový Jičín. K prestavbe UOS-155 došlo v CSM Tisovec v apríli 2001 a následne v roku 2002 bol pridelený VÚ 1030 Nitra. Do roku 2006, keď bol odovzdaný VÚ 5574 Brezno, odpracoval 222 Mh. V roku 2010 bol navrhnutý na vyradenie z výzbroje a následne uložený vo VÚ 1043 Nemecká a VÚ 9994 Nemšová – pracovisko Nemecká.

Použitá literatúra:

VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. VI – Tanky a obrnená technika, TOT 164, Odmínovací komplet Božena – Locust 750, katalogizačný záznam.
VHM – Mo Piešťany, Zbierka č. VI – Tanky a obrnená technika, TOT 164, Odmínovací komplet Božena – Locust 750, prevádzkový zošit vojenskej techniky.
ČIPKA, Milan. Lúčenie s africkou Eritreou. In: Obrana. Mesačník MO SR. 2004, roč. 12, č. 15, s. 22. ISSN 1336-1910.
ZUPKO, Štefan – ZUPKO, Juraj. Obrnená technika 1944 – 2001. Výroba v Slovenskej republike. Bratislava : Magnet Press, 2002, 152 s. ISBN 80-968073-8-2.
JANGL, Štefan. Problematika odmínovania v boji a v mierových operáciách. In: Vojenské obzory. 2003, roč. 9, č. 1, s. 96-120. ISSN 1335-2598.
Dva stroje z CSM Tisovec pre Armádu SR [online]. Sme.sk [cit. 2024-07-10]. Dostupné na: https://www.sme.sk/c/2154934/dva-stroje-z-csm-tisovec-pre-armadu-sr.html
Slovensko, Japonsko, Estónsko aj Švajčiarsko dodajú ženijnú techniku Ukrajine [online]. Armádny magazín [cit. 2024-07-10]. Dostupné na:. https://www.armadnymagazin.sk/2024/01/14/slovensko-japonsko-estonsko-aj-svajciarsko-dodaju-zenijnu-techniku-ukrajine/

Text / Foto: Richard Hattala, VHÚ - VHM