152-milimetrová samohybná kanónová húfnica vz. 77 Dana
Vo februári 1988 ju prevzal 49. delostrelecký pluk v Brezne. Neskôr bola vo výzbroji 2. delostreleckej brigády v Brezne. V rokoch 2002 až 2003 sa nachádzala vo Výcvikovej základni mechanizovaného a tankového vojska, prieskumu a domobrany v Martine.
V ďalších rokoch bola v tabuľkách počtov ďalších martinských útvarov. Koncom júla 2009 ju získal na základe zmluvy o bezodplatnom prevode hnuteľného majetku štátu Vojenský historický ústav MO SR.
Vývoj húfnice sa začal na základe požiadavky MNO v Konštrukte Trenčín v roku 1968. V jej rámci sa okrem iného osobitne zdôrazňovala potreba dostrelu do 20 kilometrov a montáž zbraňovej časti na kolesový podvozok Tatry 813.
Rodný list jej napísali v trenčianskej Konštrukte
Predbežný projekt spracovala Konštrukta do februára 1969 a po oponentskom konaní bola v septembri 1969 úloha samohybnej kanónovej húfnice kalibru 152 mm pod označením „DANA“ zaradená do štátneho plánu, čím sa začal jej skutočný vývoj. Začiatkom roka 1970 spracovala Konštrukta Trenčín s odbornými zložkami MNO konečný projekt. Po jeho schválení v dielňach Konštrukty do roku 1972 postavili prvý prototyp, na ktorý začiatkom roka 1973 nadviazal druhý prototyp. S prvým prototypom sa v rokoch 1972 až 1974 uskutočnili podnikové skúšky. Tie sa, okrem podnikovej dielne, uskutočnili na pokusnej strelnici Záhorie, na cestách 1. a 2. triedy v okrese Trenčín a Považská Bystrica, v koryte rieky Váh pri Trenčíne, v skúšobni n. p. TATRA Kopřivnice a v mraziarenskej komore n. p. Chepos Praha. Druhý prototyp sa využíval pri overovacích skúškach v rámci podnikovej dielne. Podnikové skúšky potvrdili správnosť zvoleného konštrukčného riešenia samohybnej kanónovej húfnice. Na druhej strane odhalili i nedostatky, ktoré si vyžiadali čiastočné konštrukčné úpravy oboch prototypov. Išlo predovšetkým o zmeny v koncepcii odvodu prázdnych nábojníc a o zvýšenie hrúbky pancierových plechov na kabínach. Po úpravách boli prototypy v roku 1975 podrobené vojskovým skúškam. Uskutočnili sa na delostreleckej strelnici Záhorie, vo Vojenskom skúšobnom stredisku 080 Praha a na chemickom polygóne Vyškov-Chaloupky. Ich súčasťou boli statické, dynamické, jazdné a strelecké skúšky. Z taktického hľadiska preukázali vojskové skúšky vysoké manévrovacie schopnosti zbrane streľbou aj pohybom, schopnosť účinnej ochrany obsluhy pred účinkami ZHN a možnosti priamej a nepriamej streľby na pohyblivé pancierované ciele. Na základe týchto hodnotení skúšobná komisia odporučila zavedenie samohybnej kanónovej húfnice „Dana“ do výzbroje čs. armády.Danu vyrábali v Dubnici
Vzhľadom na skutočnosť, že TATRA Kopřivnice začala výrobu nového automobilu TATRA 815, rozhodlo MNO o inštalovaní veže so zbraňovým systémom na podvozok TATRY 815. Preto Konštrukta Trenčín v spolupráci so závodom Tatry v Bánovciach nad Bebravou začala začiatkom roka 1976 so stavbou tretieho prototypu. Ten na jar 1976 odovzdali do čiastočných podnikových a na ne nadväzujúcich vojskových skúšok. V ich priebehu sa z prototypu vystrelilo dovedna 140 nábojov v rôznych režimoch streľby, vrátane streľby v málo únosnom teréne a streľby s diaľkovým odpaľovaním. Po cestách a v teréne najazdil prototyp bez vážnejších porúch 2 700 km. Koncom roka 1976 skúšobná komisia na základe splnenia všetkých požadovaných technicko-taktických požiadaviek odporučila čo najskôr zaviesť zbraň do výzbroje armády.Na základe žiadosti veliteľa raketového vojska a delostrelectva sa však rozhodlo o doplňujúcich skúškach. Tie sa uskutočnili s tretím prototypom v marci 1977 vo VVP Doupov. Počas nich sa dôraz položil na streľbu s automatickým nabíjaním munície a jej priebežným doplňovaním do dopravníkov, na streľbu s ručným nabíjaním a na streľbu proti tankom. Až na základe týchto skúšok bolo definitívne rozhodnuté v máji 1977 o zavedení samohybnej kanónovej húfnice do výzbroje pozemného delostrelectva čs. armády pod označením 152 mm ShKh vz. 77 DANA.
Finálnym výrobcom zbrane sa stali Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom. Sériová výroba sa začala v roku 1979 a do roku 1988 prevzala čs. armáda do výzbroje 364 (vyrobilo sa takmer 700 kusov) húfnic. Dany postupne nahradili všetky dovtedy používané 152 mm ťahané húfnice vz.18/47 vo výzbroji delostreleckých plukov vševojskových divízií a armádnych delostreleckých brigád. Po roku 1993 prevzala 135 kusov samohybných kanónových húfnic Dana do svojej výzbroje i Armáda SR. Húfnice sa osvedčili aj v poľskej armáde. Poliaci ich úspešne využili v Afganistane. Vyvážali sa aj do Líbye, bývalého ZSSR a následne sa dostali do výzbroje Kazachstanu či Gruzínska.
Hlavné technické údaje
Osádka: 5 osôbHmotnosť: 29 250 kg
Dĺžka s kanónom: 11 356 mm
Dĺžka bez kanóna: 9 910 mm
Šírka: 3 000 mm
Výška s guľometom: 2 700 mm
Svetlá výška: 410 mm
Maximálny výkon motora: 265 kW
Maximálna rýchlosť na ceste: 80 km.h-1
Priemerná rýchlosť na ceste: 40 km.h-1
Priemerná rýchlosť v teréne: 25 km.h-1
Akčný rádius na ceste: 600 km
Akčný rádius v teréne: 250 – 500 km
Maximálne stúpanie: 30°
Maximálny bočný náklon: 15°
Maximálna výška steny: 0,60 m
Prekročiteľnosť zákopu: 2,0 m
Palebný priemer (počet nábojov): 40 – 60 ks
Minimálna diaľka streľby: 4 600 m
Maximálna diaľka streľby: 18 700 m
Maximálna diaľka streľby s diaľkovým granátom: 20 000 m
Text: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Foto: Ing. Miroslav Mihálik, VHM Piešťany
Publikované v mesačníku MO SR Obrana č. 3/2012
